Články

- Zajímavosti -

Čo sa deje vo vnútri planéty?
    Zemetrasenia a sopečné výbuchy sú prejavom geologicky živej planéty. Ľudstvo sprevádzajú od najstarších dejín. Spôsobujú nesmierne materiálne škody, zanechávajú množstvo obetí.

    Najaktívnejšou zemetrasnou a sopečnou oblasťou je Pacifický ohnivý oblúk. Tiahne sa cez západné pobrežie oboch Amerík, východnou časťou Ázie, cez Japonské ostrovy, Filipíny, Indonéziu až po Nový Zéland v dĺžke približne 40 tisíc kilometrov. Tu vzniká asi 75% všetkých zemetrasení spôsobených tektonickým pohybom. Podľa výskumov je pacifický ohnivý oblúk v posledných dvoch tisícročiach aktívnejší, oblasti zasahuje väčší počet zemetrasení a zemetrasenia majú väčšiu intenzitu. V pamäti máme veľké zemetrasenia v Indonézii v roku 2004 a v Japonsku 2011. Prakticky každý týždeň tohto roku prináša tlač informácie o ďalších a ďalších pomerne silných zemetraseniach s magnitúdou 5 a viacej na rôznych miestach vo svete. Séria zemetrasení v Taliansku, Bulharsku, v Egejskom mori, množstvo pomerne silných zemetrasení v seizmicky najaktívnejších oblastiach v Japonsku, Indonézii, na Novom Zélande,... Podľa médií sa javí, že v poslednom období zemetrasenia sú častejšie a intenzívnejšie nielen v pacifickom oblúku, ale na celej planéte.

(obrázok: http://www.aktuality.sk/foto-dna/210136/mapa-zemetraseni-na-svete)

    Je tomu skutočne tak? Alebo sa nám nárast zemetrasení len zdá a všetko je len bežný prejav „normálnej“ geologickej aktivity? Nie je väčší počet zemetrasení spôsobený len „zmenšením“ vzdialeností na Zemi spôsobený komunikačnými technológiami a počty obetí rastom ľudskej populácie na planéte?

http://www.sme.sk/c/2202707/rocne-zaznamenaju-seizmologovia-niekolko-milionov-zemetraseni-v-minulosti-boli-aj-u-nas.html

    Vedci z Kalifornskej univerzity zrovnávali údaje o zemetraseniach od roku 1900 a zistili, že počet veľkých zemetrasení o sile siedmych stupňov Richterovej škály a silnejšie sa štatisticky nezvýšil. Bolo zaznamenaných mnoho veľmi silných zemetrasení o sile okolo 8,5 stupňa Richterovej škály v rokoch 1950 až 1965. Neobvykle málo ich bolo v oveľa dlhšom období rokov 1965 až 2004. Od roku 2004 bol zase oveľa častejší výskyt zemetrasení presahujúcich silu 8 stupňov. Vedci skúmali akékoľvek náznaky v zemskej kôre, ktoré by mohli vysvetľovať spojitosť silných zemetrasení. Záver bol, že neexistuje pravdepodobná fyzikálna príčina, ktorá by mohla spájať veľké zemetrasenia v Južnej Amerike so zemetrasením v Japonsku v roku 2004. (National Geographic, 2011)

    Skutočne ale v apríli tohto roku bolo zemetrasení viacej, než je obvyklé.

http://www.aktuality.sk/clanok/205007/zem-protestuje-39-silnych-zemetraseni-za-dva-dni/
Deje sa niečo vo vnútri našej planéty?
    Podľa vedcov sa skutočne niečo deje vo vnútri planéty. Niečo, čo nedokážu jednoznačne vysvetliť. Je dávno známe, že severný magnetický pól nie je totožný so zemepisným pólom. V súčasnosti je rozdiel približne 500 km. Podobne aj na juhu, delí ich v súčasnosti 2500 km. (pozn.: vo fyzikálnom zmysle na severnej pologuli sa nachádza južný geomagnetický pól a naopak. Pre zjednodušenie označujem severný geomagnetický pól ten, ktorý sa nachádza v blízkosti severného geografického pólu.) Začiatkom dvadsiateho storočia zistili vedci, že magnetické póly Zeme pomaly menia svoju polohu. Poloha severného magnetického pólu sa za 400 rokov posunula o niekoľko tisíc kilometrov (pozn.: nedočítal som sa ako na to vedci prišli). Začiatkom dvadsiateho storočia sa menila poloha severného magnetického pólu rýchlosťou asi 5 km za rok. Rýchlosť posunu severného magnetického pólu bola v 20. stor. ustálená na hodnote asi 10 km za rok. Zarážajúce ale je, že v posledných desaťročiach sa pohyb zmeny severného magnetického pólu zrýchľuje. Po roku 1983 sa začala rýchlosť posunu zväčšovať a po roku 1990 sa rýchlosť pohybu výrazne zväčšila. V roku 1994 namerali vedci rýchlosť 15 km za rok. Na prelome tisícročí namerali rýchlosť 50 km za rok. V roku 2007 činil pohyb asi 60 km za rok. (podľa niektorých údajov, ku koncu prvého desaťročia až 65 km za rok). Južný magnetický pól svoju polohu mení rovnomerne a podstatne pomalšie, ako severný magnetický pól, konštantnou rýchlosťou asi 15 km za rok. Rýchlejší pohyb magnetického pólu v posledných rokoch je povrchovým prejavom procesov prebiehajúcich vo vonkajšom jadre Zeme. Pôvod týchto búrlivých procesov však ostáva záhadou. Vedci nedokážu vysvetliť príčinu zrýchleného pohybu severného magnetického pólu, ani príčiny zmien pohybu v minulosti. Existujú len teórie a matematické modely. Podobné zmeny sa odohrali pred asi 780 tisíc rokmi. (spracované podľa článku „Špagety a huby“ z časopisu Kozmos 4/2011, str. 29)

Obrázok 1 znázorňuje pohyb magnetického pólu za obdobie 400 rokov.




Obrázok 2 je zväčšeným grafom (z obr. 1) zobrazujúci rýchlosť posunu geomagnetického pólu za rok.



obrázky sú z článku z časopisu Kozmos)

    Poznámka: treba si uvedomiť, že magnetický pól Zeme nemá na povrchu veľkosť bodu a určenie presného miesta je zložitejšie, ako sa laikom zdá. Na meranie vplývajú aj poruchy magnetického poľa vplyvom slnečnej činnosti.

    Podľa výskumov vedcov prezentovaných na konferencii Americkej geofyzikálnej únie sa intenzita magnetického poľa Zeme za 150 rokov zmenšila o 10 %. (jún 2011) Vedci sa nedokážu zhodnúť, či jav je len nevýznamná dočasná zmena v rámci periodickej oscilácie, alebo je predzvesťou výraznej globálnej zmeny.

    Laicky sa pýtam, či môžu zmeny spôsobujúce zrýchlený pohyb severného magnetického pólu vplývať aj na „zemetrasnú“ činnosť? Čo v blízkej budúcnosti prinesie zrýchlený posun? Na čo všetko vplýva zrýchlený posun magnetického pólu?

Vydáno:   24. 07. 2012

Přečetlo:  2212 čtenářů
Zdroj:

Autor (vložil): lup



Komentáře k článku...
Předmět:
Datum:
Jméno:
¤ Samby
25. 07. 2012 21:21
lup
¤ Perchta
25. 07. 2012 17:39
samby
¤ samby
25. 07. 2012 15:26
Perchta
¤ lup
25. 07. 2012 15:04
samby
¤ Samby
24. 07. 2012 22:07
lup
¤ lup
24. 07. 2012 20:38
samby
¤ Do diskusie
24. 07. 2012 18:56
lup
¤ Nevím zda se
24. 07. 2012 16:30
Grush
¤ ...
24. 07. 2012 1:32
okolojdouci