• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zajímavosti -

    Talianske mesto Turín je známe nielen futbalom a automobilkou, ale aj kresťanskou relikviou pod názvom „Turínske plátno“, ktoré je uložené v miestnej katedrále. Podľa legendy bolo do tohto plátna zabalené po smrti Ježišovo telo. Na povrchu plátna je vidieť obraz s horko-ťažko rozoznateľnou podobou človeka s rukami skríženými nad bedrami. Je Turínske plátno skutočne plachtou z Ježišovho hrobu? Je skutočne možné, aby sa zachovalo takmer dvetisíc rokov? Skúmali plátno vedci? Čo sa zistilo vedeckým výskumom plátna? Sú na ňom stopy krvi? Je to možné dnes dokázať? Aký je pôvod plátna? Ako mohol na ňom vzniknúť obraz? Koľko má plátno rokov? Nie je podvrh?

    Plátno sa prvý raz skúmalo koncom 19. storočia a opakovane v 20. storočí. Pápež Ján Pavol II. po svojom nástupe vedcom dovolil v dňoch 9. až 13.októbra 1978 preskúmať plátno. Na projekte sa zúčastnilo 40 vedcov z USA a Talianska, ktorí zastupovali rôzne vedecké disciplíny. Skúmali plátno fotografickými technikami, mikroskopmi, odoberali z neho na viacerých miestach vzorky zo škvŕn krvi a séra, zo spálenín (dôsledok požiaru v roku 1531), vodných škvŕn i pozadia, teda z tých častí plátna, kde nie je obraz. V JPL v Pasadene v USA sa robila multispektrálna analýza obrazu a počítačovým spracovaním sa zvyšoval jas alebo kontrast študovaných detailov. Metóda sa využíva pri spracovaní snímok pri kozmickom výskume. S akými výsledkami? Predkladám len najdôležitejšie a najzaujímavejšie informácie z skúmania:     Plátno je 436 cm dlhé a 110 cm, široké. Je utkané z ľanu. Pri rozbore plátna objavili vedci, že v ľanových nitiach je nepatrná prímes bavlny. Prímes bavlny v ľanových nitiach, ako aj spôsob tkania priviedli odborníkov k záveru, že plátno nepochádza ani z Egypta ani z Európy, ale s najväčšou pravdepodobnosťou z Malej Ázie, kde bol tento spôsob tkania na prelome letopočtov rozšírený.

    Z výskumu je zrejmé, že na turínskom plátne je odtlačok mŕtveho tela človeka ukrižovaného v súlade s evanjeliami. Zobrazuje telo dospelého muža s bradou, fúzmi a vlasmi siahajúcimi až na plecia, vysokého 175-180 cm, vážiaceho 75-81 kg, s dobre vyvinutým svalstvom, semitského typu. Jeho vek v čase smrti odhadujú autori posudkov na 30-45 rokov. Obraz na plátne je negatívnym zobrazením skutočného tela. Podobne, ako v minulosti existoval obraz na negatívnom fotografickom materiáli.

    Smrť nastala niekoľko hodín pred uložením mŕtveho do plátna. Telo bolo položené po dĺžke na jednu polovicu plátna a druhá bola naň ponad hlavu preložená. S plátnom bolo v kontakte niekoľko hodín, ale nie viac ako tri dni. Na oboch stranách tela badať totiž stopy drobných kvapôčok posmrtného séra, ktoré vychádza z pórov, no nebadať žiadne príznaky rozkladu. Telo bolo stuhnuté s hrudníkom extrémne napnutým na nadýchnutie, so zdvihnutým nadbruším a vpadnutým podbruším, čo je typické pri zavesení za ruky. K tomu možno pridať charakteristické rany na zápästiach a stopy cícerkov po stekaní krvi z rozpätých ramien v smere gravitácie. Poloha chodidiel a rany na nich svedčia o tom, že nohy boli pribité jedným klincom, a to s ľavou nohou preloženou cez pravú. Všetky tieto príznaky hovoria, že muž bol ukrižovaný. Rany spôsobené ukrižovaním vedú cez zápästia a od priehlavku nôh k chodidlám. Rany na zápästiach boli nevšedným zistením. Kresťanská tradícia svedčila o tom, že Ježiš bol pribitý cez dlane. Obe kolená sú pomliaždené akoby po opätovných pádoch. Tvár nesie stopy po tvrdých úderoch alebo pádoch - zlomeninu nosa, lícnej kosti a rozbité obočie. Podľa výskumov sa na oku zistili stopy po rímskej minci, ktorú mŕtvym kládli na viečka očí.




    Celkom iný typ drobných bodných rán sa nachádza na hlave, a to na celej hornej časti hlavy. Tŕňová koruna mala podľa výskumu tvar čiapky na celej hlave, nie venca, ako sa tradične uvádza.

    Celé telo je posiate drobnými dvojitými ranami, ktorých stredy sú od seba vzdialené 27 mm a ktoré majú väčšinou medzi sebou spojovaciu stopu. Sú to stopy po bičovaní. Archeologické nálezy svedčia o tom, že tzv. flagrum, ktoré Rimania používali pri bičovaní, bolo takmer vždy zakončené olovenými guľôčkami, najčastejšie spojenými do tvaru činky. Presný počet rán sa nedá určiť.

    Na pravej strane medzi piatym a šiestym rebrom je stopa po oválnom otvore veľkom 4,4 x 1,1 cm. Spôsobená bola pravdepodobne kopijou. Lekári, ktorí plátno skúmali, sa zhodujú v tom, že ide o posmrtnú ranu, súdiac podľa relatívne malého množstva krvi, jej tmavšieho sfarbenia, väčšej viskozity a veľkého množstva posmrtného séra.

    Vo vzorkách odobratými kriminalistickými metódami sa našli pod mikroskopom zvyšky vlákien, prachové čiastočky, zvyšky rastlín a hmyzu, spóry húb a zrniečka peľu. Z hľadiska pôvodu plátna sú pozoruhodné výskumy peľových zrniečok. Do styku s plátnom sa dostal peľ 48 druhov rastlín. Tri štvrtiny identifikovaných druhov rastlín rastie v Palestíne, z nich 13 druhov je charakteristickou zvláštnosťou oblasti Mŕtveho mora, 20 druhov je príznačných pre Anatóliu, oblasť v Turecku, kde sa nachádza mesto Urfa, niekdajšia Edessa, ďalšie sú typické pre oblasť Carihradu, niekoľko ich pochádza z arabskej, perzskej alebo africkej púšte a napokon viaceré druhy sú rozšírené vo Francúzsku a v Taliansku. Vzhľadom na to, že sú zastúpené rastliny Stredného východu, odborníci vylúčili prenesenie zrniečok peľu ovzduším do Európy.

    Jednou z úloh skúmania bolo dokázať či vylúčiť prítomnosť farbív alebo iných materiálov, ktoré by boli na plátno nanesené, alebo pomocou ktorých by bolo spracované tak, aby sa nite sfarbili. Vedci použili viaceré nezávislé metódy a zistili, že to, čo oko vníma na plátne ako obraz, je spôsobené priesvitným žltkastým sfarbením vlákien. Obraz je povrchový, nikde nepreniká do plátna viac než do hĺbky dvoch až troch vlákien najvrchnejšej nite, teda asi 20 až 30 mikrometrov (tisícin milimetra). Hustota obrazu (tmavosť) nie je spôsobená zmenou intenzity farby, ale počtom sfarbených vlákien na jednotku plochy. Jednoduchšie povedané, tmavšie miesta na obraze vidíme tmavšími nie preto, že sú žltšie než ostatné miesta, ale preto, že je na nich viac žltých vlákien ako na iných miestach. To znamená, že všetky vlákna, ktoré tvoria obraz, sú približne rovnako žlté, len ich hustota je rôzna. Nie je možné dosiahnuť maľovaním, aby tesne vedľa seba bolo jedno vlákno žlté a druhé svetlé, pričom by medzi nimi mala byť vzdialenosť 10 mikrometrov. To je nemožné. Na oboch stranách obrazu tela, spredu i zozadu, je rozdelenie sfarbených vlákien i maximálna hustota obrazu rovnaká. Toto zistenie je dôležité, pretože stojí v protiklade s niektorými hypotézami vzniku obrazu. Zistenie vylučuje závislosť od tlaku tela.

    Sfarbené miesta čistého obrazu (na rozdiel od miest so stopami krvi) nikde neprenikajú cez plátno, nikde sa nezistila žiadna kapilarita alebo zlepenie vlákien. Farbivá, ako je známe, majú tekutý základ a prenikli by do väčších hĺbok plátna. Ale vo vláknach nie sú stopy po kapilárnom zakrivení, aké má tekutina v trubičke. Naopak, na miestach, kde sa vlákna prekrývajú, je svetlé miesto bez sfarbenia. Ani pri 50-násobnom zväčšení vedci nezistili nijaké čiastočky pigmentov. Štetec maliara tohto obrazu by nesmel byť hrubší ako ľudský vlas.

    Pri veľkom zväčšení našli submikrónové (menej než tisícina milimetra) červené čiastočky, ktoré identifikovali ako oxid železitý. Najviac ich bolo na vzorkách z plôch krvi, no dve tretiny vzoriek priamo z obrazu tiež obsahovali oxid železitý. Iba na vzorkách pozadia sa červené čiastočky nenašli. Keďže oxid železitý sa nachádza v rôznych farbivách, prišli k záveru, že obraz je tvorený farbivom, a najmä stopy krvi sú ním dodatočne zvýraznené. Tento záver bol však v rozpore s výsledkami ostatných metód.

    Chemickými analýzami sa overovala prítomnosť anorganických pigmentov. Potvrdila sa prítomnosť oxidu železitého a vápnika, negatívne výsledky sa týkali mangánu, kobaltu, niklu, hliníka, arzénu, zinku, horčíka a striebra, ktoré sú častou súčasťou farbív. Okrem toho robili rôzne testy s organickými látkami. Pri hľadaní cudzích látok na vláknach hmotový spektrometer objavil len nepatrné množstvo oxidu železitého. Z toho vyplýva, že túto látku nemožno považovať za základ obrazu. Väčšie množstvá pigmentov či cudzích látok (olejov, prostriedkov na pranie a podobne) by sa prejavili pri chemickej laserovej mikrosondáži alebo aj pri spektrometrických skúškach. Keďže sa tak nestalo, špekulácie o vzniku obrazu pomocou aloe a myrhy, prípadne rôznych chemikálií stratili podporu experimentov.

    Najdôležitejším výsledkom mikroskopických a chemických testov je, že sa zistil rozdiel v stupni oxidácie a dehydratácie celulózy medzi vláknami na obraze a vláknami mimo obraz. Obraz na plátne vznikol účinkom takého mechanizmu, ktorý spôsobil znehodnotenie celulózy tvoriacej chemický základ plátna.

    Pri zbere vzoriek z plôch krvi zistili vedci zaujímavú skutočnosť. Na miestach, kde sa zaschnutá krv odlúpla, boli vlákna svetlé. Z toho vyplýva, že krv musela byť na plátne skôr, ako sa na ňom vytvoril obraz. Ďalšie analýzy viedli k zisteniu, že miesta zobrazujúce na obraze krv sú skutočne krvou. V oblasti tváre sa našli stopy octu.

Pokračovanie...