• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zamyšlení -

    Vývoju podlieha všetko - rastliny, živočíchy, človek, Zem, aj slnečné sústavy. Vyvíja sa úplne všetko a jedno z toho je aj naše poznanie sveta.

    Ľudské poznanie dosiahlo určitého stupňa. Bolo by veľkou chybou domnievať sa, že ten stupeň je už konečný a iný vyspelejší už nebude. Učiteľom, ktorý nás vedie tak dlho a odhodlane za ručičku je samotný svet čo nás obklopuje. Radí nám, poučuje, ukladá denno-denne skúšky, ktoré musíme neustále skladať, ak chceme ísť ďalej v štúdiu na škole života.

    Svetu, v ktorom žijeme, sa preto snažíme porozumieť. Porozumenie sveta prebieha pomerne jednoducho. Človek už od počiatkov svojej existencie pozoruje javy v prírode a na základe nich analyzuje ďalšie neznáme. Snaží sa ich vysvetliť, zatriediť a použiť pre zjednodušenie svojho pobytu na Zemi.

    - Všetko to začalo u nášho predka, človeka pravekého, ktorý utváral našu históriu a teda vlastne aj ľudskú budúcnosť. Tento človek bol pri počiatkoch nášho celo-existenčného prieskumu prírody. Stretával sa s udalosťami obyčajnými, ako boli lov, zber, rieky, dážď a veľa iných vecí, ktoré je ľahké vysvetliť.

    - Boli však v jeho živote javy aj také, ktoré vysvetliť nedokázal. Príroda mu z času na čas pripravila zaujímavé prekvapenie. Či už blesky, dúha, sneh, záplavy, sopky, otrasy zeme, to všetko vytváralo u človeka pravekého pocity tajomnosti - myšlienky, že je za tým niečo veľké. Človek praveký začal o týchto tajomných „čaroch“ horlivo uvažovať a pokúšal sa ich vysvetliť silou vlastných skúseností. Medzi jeho najväčšie skúsenosti patrili tie, ktoré prežil s ľuďmi. Ľudia organizovali výstavbu novej vesnice. Ľudia konali výpravy na lov. Ľudia určovali čo a ako bude u nich fungovať.

    To bol dôvod, prečo človek začal pripisovať neznáme javy iným osobám, o ktorých síce nič nevedel, ale určite museli existovať, keď sa konali také zvláštne tajomné udalosti - „jednoznačne niekým riadené“. Veľké, mocné, ohurujúce, skrátka božské.

    Jeho skúsenosti nestačili na to, aby mohol javy prírodné presnejšie popísať a lepšie pochopiť. Jeho poznanie nedovŕšilo dostatočnej úrovne vývoja, aby bol schopný porozumieť zákonom prírody, ktoré ho obklopovali a nemali ani najmenší „záujem“ nechať sa len tak ľahko odhaliť.

    - Postupom času ale človek rástol. Nevyvíjal sa iba telesne, ale aj vedomosťami a poznávaním prírody. Tento vývoj mohol prebehnúť vďaka nespočetným skúšaniam spôsobom pokusu a omylu. Čím viac sa človek približoval dnešnému bádaniu vedy, tým viac si uvedomoval, že za zázrakmi nie sú bohovia, ani škriatkovia , ale prírodné javy, ktoré nefungujú náhodne, ani nadprirodzene, ale naopak - zákonite. Čím viac pozoroval opakujúce sa udalosti a iba pri určitých podmienkach, tým viac mu začínalo dochádzať, že svet funguje podľa istých pravidiel, ktoré nie vždy vyhovujú božským osobám. Snažil sa zo všetkých síl porozumieť prírode, ale stále mu k dokonalosti niečo chýbalo. Boli to dostatočné skúsenosti.

    Podobný problém pretrval dodnes. Aj my dnes analyzujeme prírodné javy iba cez naše vlastné doterajšie skúsenosti, ktoré nám veľa krát na presný popis nestačia. V takom prípade dochádza ku nesprávnym opisom udalostí, zle vyloženým pozorovaniam, či dokonca k fantazijným predstavám. Pričom samotná fantázia, je súčasťou človeka od jeho narodenia - či už ide o obyčajného človeka laika, alebo super výskumníka. Bez fantázie by sme neprišli ani vo vede vôbec na nič. Je to práve fantázia, ktorá nám umožňuje vytvárať nové hypotézy, teórie a nakoniec sa nakoniec sa ich pokúsiť aj dokázať. Dôkaz je pre nás veľmi dôležitý, pretože bez dôkazu napríklad, by vám mohli nahovoriť lži „o všetkých ľuďoch a vy by ste tých ľudí považovali za zlých úplne všetkých“ - a než by ste na to mali dôvod. Keby ste poznali čo i len jedného z nich, už by ste mali dôkaz, že dotyčný čo rozpráva o všetkých, nehovorí pravdu. Bez dôkazov by sme skrátka nežili šťastný.

    Je neuveriteľne ťažké skočiť od prvého tranzistoru ku výkonnému počítaču. Alebo od prvého kolesa po monopost formuly 1. Myslenie človeka funguje na princípe hodnotení faktov a vytváraní vzájomných kombinácií už poznaných vecí. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by človek preskočil v niečom vývoj a odrazu už vedel z chrípky liečiť mentálne poškodenie detí. Vo všetkom je určitý malý krôčik, ktorý nám pomôže vystúpiť na nový schodík. Pred ním sme vec nepoznali, po ňom už áno. Preto mnohí filozofovia pokladajú základnú otázku každého rozumného človeka: „Ak niekto riadi prírodu, niekto ako boh, prečo nám dôležité vedomosti neposkytne ihneď, aby sme mohli ľudí zachraňovať? Musíme na ne prísť veľmi ťažkou cestou trvajúcou stáročia a dovtedy umrú na choroby, ktoré nevieme liečiť, tisíce ľudí. Nebolo by od bohov múdre, keby nám tieto vedomosti poskytli hneď? A keď ich potom objavíme a už ľudí nimi liečime, tak potom vypadajú bohovia zasa veľmi nespravodliví. Pretože ľuďom pred objavom nepomohli a po našom objave pomáhajú každému chorému na chrípku, ktorú už vieme liečiť.“

    Aj na túto úvahu a fiktívnych bohoch, ktorí akože vyčkávajú na ľudský objav a zatiaľ nechávajú zbytočne umierať tisíce ľudí, trebalo určitý čas vývoja. Pochopiteľne, že myšlienka je adekvátna a predstava bohov, ktorí stvorili Zem preto smiešna. Vy totiž môžete skúšať iba toho, kto sa už niečo naučil. A nemôžete z nového učiva niekoho, kto sa to ešte nenaučil. To je základná podstata nezmyselnosti existencie bohov. Nezmyselnosť tejto predstavy o bohoch upevňuje ešte aj ten fakt, že ich „skúšky života“ sú neuveriteľne nespravodlivé. Jeden človek totiž žije rok, iný 100 rokov. Jeden mal možnosť čítať knihy, druhý žil ako zberač v praveku. Tento muž bol pripútaný na invalidný vozík 50 rokov, tento precestoval celý svet a spoznal veľa vecí. Samotný život dokazuje, že tu o žiadnu skúšku božiu nejde.

    Viera v nadprirodzeno sa preto stáva iba jedným z mnohých schodov, ktorými musíme prejsť. Nie sme však prví, ktorí veria. Už aj praveký človek veril, že javy ktoré nepozná sú dielom bohov. A preto tečúca rieka bola preňho úplne prirodzená a dúha, tá ku ktorej nikto nikdy nemôže prísť, tá musela byť dielom vyššej bytosti.

    V súčasnosti už vieme čo to dúha je „lom svetla cez kvapky vody v ovzduší, ktoré sa pri lome rozkladá na spektrum svetiel - dúhových, podľa vlnovej dĺžky jednotlivých spektier“, preto nás nijako božsky nefascinuje. Pokladáme ju za súčasť prírodných zákonov, obyčajného života, presne tak, ako človek praveký onú rieku.

    Vyskytujú sa však aj také udalosti, ktoré nás do dnešných dní ohurujú a ktoré si ani my zatiaľ nevieme vysvetliť. Napríklad také nečakané uzdravenie pokladá mnoho ľudí opäť za niečo nepochopiteľné a teda určite božské. Pričom zabúda, že neznáme javy popisuje podľa svojej nevedomosti a užasnutosti a nie podľa logiky či rozumu.

    A tak sa stáva, že pri tisícoch mŕtvych pri nehodách, sú traja „zázrakom“ preživší ochránení Bohom. Že pri množstvách chorobách, na ktoré umierajú tisíce ľudí, sa pri jednom zachránenom „určite pričinil anjel ochranca“. Alebo že pri tisícoch obyčajných pocitov, musia tie nové neznáme, veľmi silné, určite súvisieť s vyššími silami.

    Všetky tieto neznáme veci nás fascinujú, ohurujú, utvárajú nám myšlienky plné tajomstiev. A niet pochýb o tom, že práve tajomstvo je tou hybnou silou ku chceniu odhaliť ho. Niekedy je však pocit záhadnosti zaujímavejší pre niekoho, ako chcenie pravdu odhaliť. Sme skrátka ľudia, ktorí nutne potrebujú tajomno, záhadnosť. Suchá pravda nám nestačí. Zbožňujeme dobro a krásu. Priraďujeme im veľký význam a pritom si ani neuvedomujeme, že pravda obsahuje obi dve tieto hodnoty - je krásna a aj dobrá.

    Do dnešných dní existujú ľudia, ktorí svoje nedostatky považujú za bezpredmetné a svoje poznatky za nevyvrátiteľné. A aj keď sa takíto ľudia hnevajú, že ich teórie vedu nezaujímajú dostatočne, snažia sa navodiť dojem, že práve oni majú nespornú pravdu a že je to práve veda, ktorá sa pravde vyhýba. Pričom sami nemajú ani len potuchy, čo všetko veda v jeho teórii už overila, vyvrátila a ani nemá záujem si tieto seriózne výskumy naštudovať. Stáva sa z neho pseudovedec, ktorý má podivné teórie s ešte podivnejšími závermi. Pseudovedci existujú od čias, od kedy prvý človek zle popísal prírodný jav. Veda dlho rozmýšľala ako takýchto ľudí vlastne pomenovať. Termín musel byť vybratý veľmi opatrne, pretože mnohí z nich klamú úmyselne, ale sú aj takí čo neúmyselne. Človeka, ktorý myslí danú vec v dobrom, ale je na omyle, je lepšie označiť sa mýliaceho sa, ako za klamára. Preto sa upevnil termín pseudoveda a pseudovedci, ako presný termín, obsahujúci skupinu všetkých ľudí, ktorí píšu o svojom „výskume“ bez prevedeného výskumu skutočného. Malá galéria pseudovedeckých predstáv v súčasnosti a blízkej minulosti:

Zrážajúce sa svety

    Najväčším predstaviteľom je pán Velikovsky, ktorý sa preslávil svojimi knihami Worlds in Collision (Zrážajúce sa svety - 1945), Ages in Chaos (Veky chaosu - 1953), Earth in Upheval (Búriaca sa Zem - 1956), Oedipus and Akhnaton (1960) a Peoples of the Sea (Ľudia z mora - 1976). Velikovského knihy sa dobre čítajú, sú pútavé a autor sa naučil písať dôveryhodne vedeckým jazykom. V západnej kresťanskej časti sveta si získal slávu a uznanie hlavne obhajobou pravdivosti biblie.

    Hlavnou teóriu pána velikovského je akýsi medziplanetárny ping-pong, pri ktorom sa ku Zemi priblížila Venuša asi pred 3500 rokmi, čo dokladá odchodom židov z Egypta a inými biblickými mýtmi. Svojimi teóriami nabúrava celú radu vedných disciplín a asi najviac geológiu. Ignoruje napríklad eolitické sedimenty a jeho sedimenty sú usadzované iba vodou. Doba ľadová podľa neho skončila pred 3000 rokmi, pričom dobre vieme, že tomu tak bolo pred 10 000 rokmi. Sťahovanie pólov a kontinentov je pre Velikovského úplnou neznámou. S geologickým časom nakladá úplne ľubovoľne a vôbec ho nezaujímajú výskumy odborníkov.
„Ponúknite verejnosti niečo zabávaného, čomu chce veriť a čo má vedecký punč a záruka úspechu je tu.“ toto platí na Velikovského, ako ušité.

Kreacionizmus

    Kreacionizmus, alebo aj vedecký kreacionizmus, ktorý nemá s vedou vôbec nič spoločného, sú akési pokusy vysvetliť svet a jeho zákony myšlienkou inteligentného dizajnéra, väčšinou kresťanského Boha. Hlavným predstaveným vedeckého kreacionizmu je H.H.Morris, ktorý v roku 1974 vydal knihu snažiacu sa dokázať pravdivosť biblie a skutočnosť stvorenia. Najväčší dôraz kladie na svetovú potopu a iné hrôzostrašné katastrofy. Medzi hlavné myšlienky kreacionizmu patrí, že všetko krásne je dielom stvoriteľa a všetko škaredé niekoho iného. Veku Zeme dávajú 6000 rokov a archeologické vykopávky a obor paleontológie (skameneliny - fosílie) považujú za jeden z najväčších podvodov vedy.

    Mnohé iné nezmysli vyvolali v Spojených štátoch taký odpor vo svete vedy, že veda veľmi jasne vyhlásila podobným lžiam vojnu. V roku 1983 bola preto vydaná kniha Konfrontácia vedy a kreacionizmu pod redakciou Laurisia R. Golfreya. Diskusií sa zúčastnilo veľa vedeckých kapacít, ktorí potvrdili nesmierne hlbokú priepasť medzi náboženstvom a vedou.

    Najväčším aspektom kreacionizmu je výber tých vedeckých poznatkov, ktoré im pri teórii stvorenia vyhovujú a tie ktoré im nevyhovujú modifikujú, alebo ich vôbec ani nespomenú. Takým dobrým príklad je ohováranie vedy a jej časti geológie, kde sa kreacionisti ohradzujú, že pod staršími vrstvami hornín sú mladšie - čo podporuje stvorenie Bohom a naopak dokazuje neúprimnosť vedy. Pričom neberú v úvahu podsúvanie litosferických dosiek a teda fakt, že mladšie vrstvy sa zmenou povrchu Zeme skutočne dostávajú pod tie staršie. Vďaka tejto nevedomosti očierňujú vedu medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí do veci nevidia a ktorých je možné nezmyslami ľahko oklamať.

Zem je placka

    Aj tento názor má na svedomí biblia, ktorá má údajne vo všetkom pravdu. Takže ak má mať Zem štyri rohy, ako je to spomenuté práve v biblii, musí byť skrátka plackou. Vykladači biblie však idú ešte ďalej: „To, na čom žijeme , je len jedna strana svetovej placky. Na opačnej strane musí byť voda, pretože biblia tvrdí, že hore je nebo, pod ňou Zem a po ňou voda.“

    Prívženci moderného učenia o plochej Zemi vytvorili v roku 1895 veľmi silnú katolícku sektu. Jej šéfom bol Američan, ktorý ponúkal dokonca 500 dolárov tomu, kto mu dokáže, že Zem je guľatá. Pokiaľ je známe, vôbec nikto nepovažoval za potrebné na jeho ponuku reagovať. Neskôr sa sekta pre „veľké“ poznatky a názory rozdelila. Jedna časť sídlila v americkom Chicagu a druhá v britskom Doveru, ktorej velil teoretik William Shenton.

Zem je dutá

    Myšlienka dutej Zeme sa stala ešte populárnejšou, než placková Zem a našla si veľmi veľa prívržencov. Američan Cyrus Reed Teed (1839-1908), píšuci pod pseudonymom Keresh, vypracoval svoju vlastnú nebeskú teóriu, podľa ktorej je síce Zem guľatá, ale v skutočnosti vraj aj dutá. My žijeme v jej vnútri a gravitácia je spôsobená odstredivou silou rotácie planéty. Kôra Zeme je údajne široká 160 kilometrov, skladá sa zo 17tich vrstiev a dokonca vedel aj z akých.

    Teed sa prehlásil za mesiáša. Svojich protivníkov označil za antikristov. V roku 1890 založil Nový Jeruzalem južne od Fort Mayers na Floride. Prorokoval, že to bude onedlho hlavné mesto sveta a začal veľké prípravy na príjem nových obyvateľov. Očakával desiatky miliónov, prišlo ich dvesto a ostalo dvanásť - jeho rodina.

Slnko je tiež duté

    Občan z NSR, amatérsky vedec, tvrdil, že Slnko je tiež duté. Má iba vonkajšiu vrstvu a že škvrny sú vlastne diery v obale. Tento amatérsky astronóm Godfried Bueren ponúkol 25 000 mariek tomu, kto mu dokáže, že nemá pravdu. Tento odvážlivec snáď dúfal, že jeho teória je nezničiteľná, mýlil sa. Skupina vedcov astronomickej spoločnosti jednoznačne vyvrátila jeho teóriu dutého Slnka, načo Bueren odmietal vyplatiť odmenu. Bol však žalovaný. Podľa súdneho rozhodnutia musel zaplatiť sľúbených 25 000 mariek a na viac úroky a náklady na súdne konanie. (Time, 23.2.1953)

Zem je kľudná a netočí sa !

    Treťou a tentoraz už konečne „správnou“ teóriou bola myšlienka, že Zem je síce plná, dokonca je aj guľatá, ale vôbec sa netočí. Pán H. Henriet v časti Heaven and Earth (Nebo a Zem - London 1957) dokazuje, že Zem sa netočí a že je stredom všehomíra. Pripojuje aj nezvratný dôkaz (na zasmiatie): „Keby sa Zem točila, stačilo by lietadlu, aby sa vznieslo, počkalo na určitej súradnici až sa Zem pootočí a potom pristálo na určitom mieste.“ Pán Urban v Úvalech (dejstvo ochotníckeho divadla, z českej lit.) mudroval podobne: „Zem sa predsa nemôže točiť, keď povyskočím, dopadnem na tom istom mieste. A to ešte astronómovia tvrdia, že sa otáča takou nezmyselnou rýchlosťou 1000 km za hodinu!“. Treba spomenúť odpoveď desaťročného Mirka , ktorý s detskou, ale na prosto správnou logikou odpovedal: „Ale, pán Urban, keď nadskočím vo vlaku, tak isto sa podo mnou neposunie“.


    Autori podobných nezmyslov veľmi často kritizujú práve vedu pre jej nezáujem hľadať „skutočnú pravdu“, ktorú oni tak úpenlivo skúmajú.

Najčastejšie vede vyčítajú:

    - Je dogmatická a zkosťnatelá - vedci vraj ostávajú pri svojich dogmách, ktoré nadobudli pri štúdiu na univerzitách a nie sú schopní sa prispôsobiť novým skutočnostiam.
    - Je príliš úzko špecializovaná - vedci sú príliš zahľadení do svojho oboru a nevidia súvislosti
    - Je oficiálna, takže zďaleka nestačí na vyriešenie všetkého, natož otázok existencii vesmíru, Zeme a človeka. Jedine neoficiálna veda má vraj schopnosti objasniť najväčšie záhady bytia. Aké sú ale skutočné metódy „výskumu“ pseudovedcov a ľudí fantastov?

    - V pseudo teóriách je mnoho vyložených chyb a omylov.
Inými slovami, pracuje sa ako s faktami s tým, čo v skutočnosti fakty nie sú. Výborným príkladom sú opisy duševných zvláštnych prežitkov, pričom autori ignorujú skutočnosť, že telo pracuje na báze určitých chemických reakcií - duša opitého človeka je naozaj podivná.
    - Takíto autori radi preháňajú.
Podobne píšu aj fantasti ako napríklad Velikovský: „Behom niekoľkých hrozných okamžikov sa civilizácie rozpadli. Živočíšne druhy boli zničené... Prílivová vlna usmrtila i najväčšie živočíchy a naniesla ich kosti na hromady, ktoré sú zachované pod usadeninami...“ Podobné obzvlášť veľké preháňanie môžeme pozorovať v náboženstvách, kde sa to katastrofami, zázrakmi, zjaveniami, duchovnými prežitkami a neuveriteľnými udalosťami len hemží.
    - Z kreslených alebo vymyslených faktov sú vyvodzované falošné závery.
CH. Berlitz: „Dno mora bermudského trojuholníka je málo poznané a skrýva v sebe ešte veľa záhad.“ V skutočnosti však je toto dno najlepšie preskúmané z morí na celom svete.
    - Autori uvádzajú mnoho nepodstatných údajov. Cieľom je zmiasť čitateľa a uviesť ho do neistoty z pribúdaných informácií.
Napríklad už spomínaný pán Berlitz uvádza až 50 strán o príšerách na dnách morí, ktoré nemajú ani najmenšie spojenie s opisovanou Atlantídou. Podobne je na tom Souček, ktorý často odbáča od problému a hromadí fakty, ktoré nemajú s problémom nič spoločné. Velikovský zasa opisuje dobu ľadovú, ktorá skončila pred 3000 rokmi a obhajuje to mnohými pasážami z biblie, ktoré znova vysvetľuje iba tak, ako práve potrebuje.
    - Autori pochybných teórií takmer nikdy neuvádzajú zdroj literatúry, odkiaľ svoje „fakty“ čerpali.
    - Pravidlom ich výkladu bývajú špekulácie, ktoré sú nepodopreté žiadnymi faktami.
Pokiaľ sa jedná o vedeckú prácu, vedec musí na konci čestne priznať: „Moje výsledky sú založené hlavne na špekuláciách“. Autori fantasti si s týmto ťažkú hlavu nerobia.
    - Autori špekulatívnej literatúry sa dožadujú od čitateľa zľutovania.
Ich obľúbenou taktikou je stavať sa do pozície mučeníka. Predpovedajú, že budú kritizovaní „ortodoxnou“ vedou, pretože nerešpektujú jej dogmy, a že budú trpieť za svoj boj o pravdu.
Napríklad E. a C. Umladovci píšu v knihe Tajomstvo predkov: „Či chceme alebo nechceme, musíme napadnúť niektoré tie posvätné kravy archeológov, antropológov a historikov. Vieme, že budeme kritizovaní a osočovaní. Ale pri hľadaní pravdy musia byť niektoré posvätné kravy obetované.“ Docela to vzbudzuje sympatie, lebo verejnosť hneď týchto úbohých nevinných autorov ľutuje, že toľko vytrpia pri hľadaní pravdy.
    - Používajú demagógiu, často oslovujú čitateľov a dožadujú sa ich cti.
Dobrým príkladom je Daniken, ktorý tento spôsob používa na viacerých miestach: „Je človek skutočne pripravený na to, aby priznal, že jeho vznik a dejiny sú úplne inak, než ako mu to bolo vnucované v škole formou neomylnej rozprávky? Hľadajú dnes historici skutočne pravdu, skutočne bádajú bez predsudkov?“
    - Pokiaľ sú zahnaní do kúta, odvolávajú sa na utajenosť.
    - Odvolávanie sa na autority.
Mnohokrát sa odvolávajú na autority, ktoré nie sú v danej téme odborníkmi, alebo ktorí ani o tom nevedia, že k tejto téme vôbec niečo povedali.
    - Autori kladú sugestívne rečnícke otázky.
Týmto je veľmi známy Daniken: „Ako inak si môžeme vysvetliť to a to?“ časté opakovanie tejto otázky sa stalo doslova povestným a bolo aj ústredným motívom satirického programu v americkej televízii. Všetko, na čo sa pán Daniken pýta, môžeme vysvetliť inak, než si to predstavuje, a omnoho lepšie. Daniken zneužíva dobre známy fakt v literatúre, že obyčajný čitateľ očakáva na krátku otázku, krátku odpoveď, čo si môžete aj sami na sebe všimnúť. Veda však potrebuje na odpovede veľa priestoru, aby posúdila problém zo všetkých strán. A práve toto podobným autorom náramne vyhovuje.
    - Žonglujú falošnými príčinami, následkami a falošnými závermi.
„Keď bol kladený kábel a potom hľadaná jeho pretrhnutá časť, prišlo sa na to, že morské dno je nerovné, s vrchmi, údoliami a inými nerovnosťami, a že sa ďaleko viac podobá pevnine než oceánskemu dnu.“ Autor sa snaží navodiť dojem, že dané dno bolo kedysi pevninou. Nespomína však fakt, že celé dná morí a oceánov je takéto a možno aj ešte viac spevninovanejšie.
    - Privolávajú katastrofy a varujú pred nebezpečím ďalších katastrof.
Hlavne západná literatúra je podľa vzoru biblie plná svetových potôp, výbuchov sopečných i atómových, zemetrasení a rôznych iných skáz. Čitatelia katastrofy priam zbožňujú ? svetová potopa apod, pokiaľ sedia v teple a bezpečí, majú príjemný strach s príjemným mrazením v chrbte a sú presvedčení, že koniec sveta nepríde teraz hneď ani v blízkej budúcnosti, ale za nepredstaviteľne dlho. Najviac týmto fenoménom „trpia“ veriaci ľudia, ktorí sa vyžívajú v nadprirodzených udalostiach, svetových pohromách zoslaných ich bohmi, pričom svoj príjemný pocit užasnutosti dávajú pred pocit obáv o ľudí, ktorí v nich umreli.

    Ľudí, ktorí podobným nevedeckým spôsobom „bádajú“ je naozaj veľmi veľa. Sú prakticky na každom kroku. Rozprávajú o veľkých veciach a pri tom o nich skoro vôbec nič nevedia. Takými skvelými príkladmi sú zázračné uzdravenia, pomoc nadprirodzenými bytosťami, neobyčajné schopnosti ľudí a mnohé iné fantastické udalosti, ktoré síce oznámili, ale vôbec nijako nepodložili.

    Veda a vôbec my ľudia, máme skutočne vážny problém. Ako presvedčiť ľudí, aby rozmýšľali kriticky, pochybovačne, skrátka vedecky a nie iba na základe svojich osobných jedno-sekundových analýz?

    Dnešná literatúra je preplnená nezmyslami autorov, ktorí používajú fingovaný spôsob písania a snažia sa zneužiť ľudskú udivenosť z neznámeho či záhadného. Osobne si myslím, že potrvá ešte veľmi dlho, pokým sa človek začne dívať na svet tým správnym spôsobom a pokým si viac ako pravdu iba záhadnú, bude vážiť pravdu už tú skutočnú.