• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zamyšlení -

http://veda.sme.sk/c/5895513/stephen-hawking-nebo-je-rozpravka.html     Posmrtný život. Tak častá a tak dlho kladená je otázka posmrtného života. Či už náboženstvá, veľkí filozofi, alebo aj osobné názory jednotlivcov - otázka života po smrti existuje snáď tak dlho, ako dlho chodí človek po zemi. Pointa takýchto vier býva na vlas rovnaká. Život ako skúška a dlho očakávaná odmena v podobe života vo večnosti. Krásne myšlienky, ktoré lahodia srdcu, ale obšťastňujú aj rozum? A je lepšie utešovať ducha neoverenými citmi, alebo overenými faktami? Čo ak sú to všetko rozprávky? Čo ak žiadny posmrtný život neexistuje a my sa utápame v lživých vidinách? Ak áno, prečo tak robíme?     Aby sme pochopili prečo vlastne vznikla u človeka viera, musíme si najprv uvedomiť kto je to človek. Človek je tvor, ktorý žije. ŽIJE ! Niekomu to môže pripadať ako dosť primitívna myšlienka, alebo povedzme trošku zbytočná, ale pre mňa bude odteraz naopak kľúčová.

    Všetká hmota, či už pevná, plynná, kvapalná alebo rôzne vlnenia, skrátka všetko čo existuje má schopnosť, „vôľu“, svoj stav zachovať. Ak prestane pôsobiť Slnko, planéty budú mať „vôľu“ zachovať svoj rovnomerný priamočiary pohyb kdesi do hlbín vesmíru. Ťažké kladivo na zemi, do ktorého omylom zakopnete, sa bude snažiť ostať na mieste a vy si naisto bolestne narazíte nohu. Voda, ktorú vylejete z výšky do plytkého vedra, bude mať schopnosť, tendenciu, putovať až do odporu. A keď sa mu postaví do cesty vedro, narazí doň a ošpliecha všetko naokolo, možno aj vás.

    Život nie je výnimkou ! Je súčasťou hmoty, ktorá sa tak isto snaží putovať ďalej, odolávať iným silám a pramení priamo z podstaty neživej hmoty a jej tendencie svoj stav zachovať. Inými slovami: Život, ktorý žije, chce stále žiť. A je jedno čo sa deje - stále chce iba ŽIŤ, ŽIŤ a ŽIŤ - za každú cenu. Život, ako taký, ktorý by nechcel žiť, by určite neprežil. Základom toho, aby život mohol existovať a pasovať sa s nástrahami neživej hmoty, je pocit prežitia. Ale nie len určitý čas, ale čo najdlhšie. Nielen pár dní, ale roky, viac rokov, čo najdlhšie. A ak sa dá, tak možno aj navždy.

    Nie my chceme večnosť. Kdeže :D. Žiť večne chce náš život !!! Život si chce života užívať - neustále profitovať. Chce mať poznanie, rodinu, lásku aj vieru. Aké sú ale dôvody? Predsa mať výhody. A či už to bude výhoda lúpežou, alebo pocitom, že som niekomu pomohol, pocitom ktorý mi bude láskať srdce, stále to bude chuť života žiť.

    Otázka nesmrteľnosti nadobúda novú formu. Už to nie je iba naša viera, naša túžba žiť ďalej po smrti, ale je to hlavný princíp hmoty - zachovať svoj stav. Prečo sa ľudia nevedia tohto pocitu zbaviť, tak dlho mu nevedia odolať? Práve preto, že už tak isto dlho chce ich život žiť.

    Každý z nás bol dieťaťom. A už ako najmenší sme sa „učili“ mať čo najviac toho, čo si zaumienime a čo získať môžeme. Začalo to túžbou papať mliečko, mať suchý zadoček, alebo sa prechádzať na rukách otca a spoznávať tak zatiaľ, pre malého človiečika, neznámy svet. Neskôr to už boli kamaráti, hračky, bicykel, alebo kopačky. S postupom veku sa niektoré túžby strácajú, iné vznikajú - ako napríklad šaty, topánky, škola, práca, rodina a deti. A celý život si človek navyká na to, že on niečo chce.

    Ale najviac čo chce, je žiť. Žiť aby si mohol života užívať. Aby mohol chodiť do kina či do baru. Smiať sa s kamarátmi na tom a hentom čo sa niekomu stalo. ODRAZU, ale prichádza niečo, s čím neprišiel nikdy do styku vo svojom živote. Je tým smrť. Myšlienka zániku. Zániku toho všetkého, čo tak dlho a tak dychtivo chcel a získaval.

    „Už tu nebudem? Večná tma? Moje vedomie zanikne? To snáď nie. To ja nechcem. Ja chcem žiť. A trebárs aj po smrti“...aj keď na to nemá žiadne zásluhy.

    Je faktom, že smrť je hrozná a veľa ľudí sa jej bojí - ak nie všetci. Ale predstava, že po smrti nič nie je, je nepopierateľne ešte hrošia. Myšlienka, že stratíme všetko čo sme mali, že náš život bude, ako sa bude zdať ,zbytočným a my navždy po smrti zabudnutí, je asi ten najhorší koniec, aký by si nevymyslel ani najskeptickejší fantasy spisovateľ. Prečo sa ale tejto predstavy tak stránime a bojíme?

    Je to práve preto, že žijeme. Nie my, ale náš život sa bojí smrti. Bojí sa ukončiť svoje radovánky, svoje užívanie si sveta, na ktorý je tak zvyknutý. Je to život, ktorý sa s večnou smrťou nemôže uspokojiť a preto sa musí nejako presvedčiť, že niečo po smrti bude. Samotný posmrtný život si vymýšľa nie viera, ani cit srdca, dokonca nie ani človek ? vymýšľa si ho samotný život, ktorý chce žiť.     Pouvažujme čo je to samotný život. Všetky organizmy, ktoré poznáme a pravdepodobne na tom budú aj tie, ktoré zatiaľ nepoznáme, prijímajú jedlo, energiu a tú spotrebúvajú na pohyb, aby tým pohybom našli ďalšiu energiu. Neustály pohyb pre jedlo a neustále jedenie pre pohyb. Je to bludný kruh, nikam sa nedostanete. Nesmrteľnosť tu nemá miesto. Nemáte ho kam umiestniť. A aj keby ste ho už niekam vcucli, nemáte dôvod aby ste ho tam dali. Čím by si ho život zaslúžil? Nebodaj svojou večnou lakomosťou po výhodách, po egoizme stále žiť a užívať si? Alebo ho chcete darovať životu za to, že požiera iný život aby sám prežil? Každý život prijíma iný život ako potravu, či už človek zvieratá a rastliny, alebo rastliny zvyšky rozložených organizmov. Načo by ste teda a hlavne za čo, dali životu večnosť? Zoberte si vašu večeru, ktorú si dnes dáte. Tých pár kúskov jedla by možno zachránilo piatim od hladu umierajúcim život. Ako ste prispeli ku svojej nesmrteľnosti tým, že ste zjedli jedlo, ktoré by iného chudáka zachránilo? Nijako. Prospeli ste sami sebe, pretože VÁŠ ŽIVOT CHCE jesť a ŽIŤ!!!     Ak by teda neexistoval život po smrti, načo by existoval sám život? Načo by sa trápil k čomu to všetko? Som skutočne mienky, že človek nerozumie hmote. Život je niečo ako voda, ktorá tečie v rieke. Skrátka tečie a nemá na to nijaký dôvod. Zmyslom vody v rieke je aby tiekla. Tak isto zmyslom života je v tom, aby život ŽIL. Aby prežil svoj život. Je to niečo ako rádio, ktoré nerobíte preto, aby žilo večne po svojom pokazení, ale preto aby počas existencie hralo. Tak isto život nebol stvorený aby žil večne, ale aby prežil svoj život. A ak už by som mal rozmýšľať o večnosti života, tak nie ako sebec v otázke jednotlivca, ale ako niekto, kto sa snaží porozumieť prírode, kde bude život zrejme vždy existovať - možno aj večne.     Som presvedčený, že keby človek zistil, že jeho smrťou sa všetko končí, ešte len vtedy by ukázalo veľmi veľa ľudí svoju pravú tvár. A nebolo by prekvapením, keby medzi nimi bola drvivá väčšina veriacich v posmrtný život. Stále bude mať človek na výber. Alebo bude zlý život prežívať, alebo čestne v dobru nažívať. A mnoho ľudí by bolo dobrými, pretože ono dobro pochádza práve z jeho vnútra - je súčasťou onoho života, ktorý je v ňom. Neveríte? Je to veľmi jednoduché - dobrý môže byť veriaci, neveriaci, ale aj zviera či mentálne postihnutý tvor. Dobro tvora teda nevychádza z uvedomenia si ani Boha, mať viery či z rozhovoru cez ducha svätého a ani večného zániku, ale pramení zo samotného života. Tvrdým faktom však je, že veľmi veľa ľudí by ukázalo kým vlastne sú. Či boli dobrými iba pre pobyt vo večnosti, alebo sú dobrými aby dobro naozaj bolo, aj keď umrú navždy. A verte alebo nie, ten druhý prípad, je to skutočné dobro.     Ostávajú dve možnosti. Alebo niečo po smrti je a my sa môžeme na to tešiť, alebo nič nie je a budeme si svoju „existenciu“ uvedomovať asi tak, ako pred narodením - NIJAKO. A vôbec nám nebude vadiť, verte mi, ani trošičku, že neexistujeme a že smrťou sme mŕtvi už večne.

    Nemôže nám to prekážať, nie je to možné. Prečo? Pretože iba ŽIVOT, KTORÝ ŽIJE, CHCE STÁLE ŽIŤ.