    Vždy existovalo a do dnešných dní stále existuje veľmi veľa náboženstiev, učení a rôznych názorov, ktoré nie raz prízvukovali, že „Človeka stvoril Stvoriteľ na svoj obraz“ - na obraz Boží, ak chcete. Deje sa tak z niekoľkých dôvodov:

    Človek je jednoznačne iný ako zvieratá, alebo dokonca rastliny. Iný ako iný, povedal by zasa niekto ďalší. Je tomu skutočne tak. Čo znamená podobný zvieratám a čo „iný“ si tak trochu načrtneme a pokúsime sa zistiť v čom sme od zvierat a rastlín odlišní, a v čom s nimi spoloční.

    Jednoznačným faktom je, že nech už prídeme na akékoľvek body týchto pre a proti, nijako to nebude súvisieť s otázkami typu „Existuje skutočne tá vyššia moc?“. K tomu sa dostaneme na konci a trošku ozrejmím prečo si myslím, že vyššia moc, ako si ju predstavujeme, neexistuje.

    Pri porovnávaní týchto „iných foriem života“ - človek, zviera, rastlina, si musíme dať pozor na fakt, že nemusíme prírodu chápať dokonale správne a teda naše porovnávanie nemusí byť úplne presné.

    Poďme sa teda pozrieť na tie spoločné i odlišné znaky človeka s inými živočíchmi alebo aj rastlinami a začnime pekne od začiatku.

    Prvým spoločným znakom všetkého života na Zemi je samotná stavebná štruktúra všetkých životných jednotiek, ktoré tvora živú sústavu na našej krásnej planéte. Drvivá väčšina živých systémov je postavená na báze uhlíka a človek nie je výnimkou. Pred nejakým časom sa „objavila“ baktéria GFAJ-1 z Kalifornského jazera Mono, ktorá mala vo svojej štruktúre arzén miesto fosforu. Vedci vystavili baktériu vysokej koncentrácii arzénu a tam kde by iné organizmy nevydržali ani sekundy, sa táto cítila ako ryba vo vode. Táto baktéria len dokázala, že napriek vysokému percentu života na Zemi, ktorý je na báze uhlíka, môžu sa vyskytovať organizmy, ktoré sú iné a disponujú inými vlastnosťami na aké sme boli zvyknutí.

    Máme si ale preto myslieť, že ich stvoril nejaký Stvoriteľ na svoj obraz? Prečo? Aký máme dôvod myslieť si, že baktéria GFAJ-1 bola stvorená na Boží obraz možno iného boha len preto, že je iná? Áno, vyvolá to úsmev na perách každého človeka, ktorý si uvedomuje svoju nedokonalosť a fakt, že ľudia dávajú stvorenie a fantastické predstavy tam, kde nepoznajú skutočnú a veľakrát omnoho zaujímavejšiu pravdu.

    Bazilišek je malý tvor, ktorý podobne ako Ježiš, dokáže chodiť, presnejšie bežať po vode. Rýchlo pohybujúcimi sa nôžkami sa stále udržuje nad hladinou, chvostom kormidluje a vztýčenou hlávkou dáva pozor na miesto brehu, kam pristane. Keby zastavil, ponoril by sa do vody podobne ako iné jemu váhou podobné živočíchy. On však neustálou obnovou vztlakovej sily udržuje svoje telo nad hladinou.

http://www.youtube.com/watch?v=Spc9r4CHRDo&feature=related

    Keby mal tento bazilišek podobnú inteligenciu ako my a rovnako ako my by aj on uvažoval o stvorení na obraz Boží, evidentne by v jeho národe maličkých plazov vzniklo náboženstvo s frázou „Stvorení na obraz boha baziliškov“. Takisto by si hovoril „Som výnimočný. Ktorý iný živočích mojej hmotnosti by dokázal to čo ja? Ktorý by bol takto obdarovaný a veľavýznamný ako ja? Mňa určite stvoril Boh na svoj obraz. Boh musí byť niečo ako bazilišek.“

    Opäť sa môžeme z chuti zasmiať z jediného dôvodu : naivita a pýcha malého baziliška zrejme nepozná hranice. Vtip je v tom, že keby sme neboli ľudia, ale baziliškovia, nebolo by nám to už také smiešne. Práve naopak, tešili by sme sa z takej predstavy. Je to ale pravda? Je správne aby lož baziliška iba ukludňovala a nič viac? Je správne, aby bazilišek nevnímal svoj pôvod, vznik, vývoj a veril iba vo svojho „boha baziliškov“? A utekal by trebárs po vode bez rýchleho prepletania nôžkami, alebo by mu stačila socha, ku ktorej sa modlí, v chráme boha baziliška?

    Každý rozumný človek pozná odpoveď - bazilišek je príliš naivný, príliš veľa si o sebe myslí. Ale čo človek? Je skutočne stvorený Stvoriteľom, alebo si tiež iba o sebe príliš veľa myslí? Aké vlastnosti má človek, ktoré nemajú zvieratá a pre ktoré by sa mohol, podobne ako bazilišek, považovať za dôležitého, bohom stvoreného na obraz Boží?

    Je naozaj veľmi veľa znakov, ktoré máme my ľudia so živočíchmi podobné či rovnaké a máme ich dokonca aj s rastlinami. Asi najdôležitejším znakom je už spomínaná stavba našich tiel na báze uhlíka. Druhým dôležitým znakom, a to aby život vôbec existoval, je prijímanie, vylučovanie a kľúčové rozmnožovanie. Toto všetko človek, pes aj jahody v babkinej záhrade spĺňajú. Všetky organizmy potrebujú vodu a živiny - a človek nie je žiadnou výnimkou. Ak rastlinka nemá vodu, zahynie. Ak ju nemá pes, umrie a ak nemá človek vodu viac ako tri dni, všetci dobre vieme čo sa stane. S prijímaním jedla a živín vôbec je to podobne.

    Tak ale ako energiu vydávame - my pohybom ako aj zvieratá a rastliny veľmi rýchlim rastom a neustálim upevňovaním stoniek listov pred nepriazňami podnebia, tak isto musíme aj systém, ktorý energiu spracúva, nechávať oddýchnuť. Rastliny sa nepohybujú, takže majú hospodárenie energiou omnoho efektívnejšie. Človek a zvieratá potrebujú spánok, kedy sa telo vôbec nepohybuje a jeho výdaj energie môže ísť na oddych organizmu, lepší rast, liečenie zranení či iných poškodení a pod.

    Tu sa človek od iných foriem života opäť nelíši. A nelíši sa ani v stavbe svojho tela. Máme skoro všetko v páre - dve oči, dve ruky, dve nohy, uši a jeden pohlavný orgán, presne tak isto ako väčšina živočíchov. Tvrdím väčšina, pretože napríklad slimáky sú obojpohlavné. Niekto by povedal „Fuuuj“, a druhý zasa „Nesmierne zaujímavé“. Je to vec názoru, no tolerancia k iným formám života by mala u nás prevládnuť. Rastliny sa rozmnožujú inak a to práve preto, že sa nepohybujú ako živočíchy. Ich forma rozmnožovania pokrýva väčšie územie, je viacej možností ich ďalšieho rastu a preto sa relatívne ľahko dostanú všade po planéte. Ak sú životy rastlín aj na iných planétach podobné ako u nás, je veľmi pravdepodobné, že budú tak isto pokrývať všetko územie danej planéty a možno všetky dná morí a oceánov. Je tu ale niečo čo sme si možno skoro ani nevšimli - rastliny pokryli celú planétu presne ako ju pokryli živočíchy a tiež presne tak, ako sme ju pokryli my ľudia.

    Rozdielne prostredie zaručilo iné podmienky života, iné živočích a iné rastliny na tom a tom území a dokonca iných ľudí, čo sa týka pleti, spôsobu života, zvykov, kultúry a veľa iného.

    Človek je hlavne ku zvieratám veľmi blízko. Jeme rastliny a živočíchy ako to robia živočíchy samé. Staviame domy ako zvieratá hniezda a nory. Robíme priehrady ako bobry, lovíme ako predátori, krášlime sa ako morské kraby, ktoré si pripevňujú na chrbát rôzne zvyšky lesklých vecí z dna morí a robia tak vždy tesne pred párením. Chodíme vznešene a krásne ako pávy, sme agresívni ako šelmy, sme vulgárni a nevychovaní ako huncútske opice, a nakoniec, chamtiví ako straky. Chcel by som podotknúť, že toto neboli prirovnania, ale skutočná realita.

    Máme taktiež veľa pekných vlastností, ale tie majú aj zvieratá a asi vás opäť neprekvapím - mnohé až rovnaké. Zvieratá sa tak isto priatelia s inými tvormi a nezáleží na veľkosti či pôvode toho druhého. Zvieratá tak isto milujú - hlavne keď matka levica obetuje vlastný život aby zachránila malé bezmocné levíčatá. Pud? Inštinkt? A čo človek? Nie je ľudská záchrana dieťaťa tiež pud? Tu sa už dostávame do úplne inej oblasti. Faktom ostáva, že či už láska alebo nenávisť, stále sa podobáme zvieratám.

    Jediným vážnejším rozdielom medzi nami a zvieratami či rastlinami je úroveň vedomia - inteligencia. Tá zaručuje lepšie vnímanie sveta, hlbšie pochopenie hmoty a jej zákonov a z toho sa odvíja celá rada iných činností, ktoré môže daný inteligentný tvor vykonávať. Tak začal človek napríklad rozprávať. Isteže aj zvieratá majú teoreticky jazyky - rozhodne tok ich informácií nie je na tak úrovni ako je tomu u nás. Čím vyššia inteligencia, tým sa zvyšujú aj možnosti v živote. Pravdou však ostáva fakt, že to isté platí aj u zvierat. Rôzne druhy zvierat robia rozdielne veci. Jedni konajú príjem a vylučovanie a iné si stavajú hniezda, sledujú okolie, majú špehúňov a všeličo iné. Stále to však neznamená, že sú stvorení Stvoriteľom na jeho obraz. Znamená to iba, že majú iné vedomie. Ich inteligencia funguje inak - možno lepšie - a práve preto sa podieľajú na iných prácach, iných a niekedy aj viacerých.

    S človekom je to rovnako. To že je zo všetkých najinteligentnejší znamená iba toľko, že môže rozvinúť celú radu svojich činností, ktoré sa ho týkajú a ostatné pozorovať a skúmať. Sotva by človek mohol žiť pod vodou ako ryby. Aj keby chcel nepodarilo by sa mu to - utopil by sa.

    To znamená, že každý tvor má svoje činnosti, svoje aktivity založené na poznaní sveta hmoty v takej miere, ako mu to jeho inteligencia, alebo konštelácia mozgu, dovolí. No ešte raz zdôrazňujem, že vyššia inteligencia stále neznamená, že ak je vyššia, alebo aj najvyššia, musí byť nutne stvorená nejakým Stvoriteľom. Ak nepoznáme jej pôvod, je predčasné presvedčene hlásať, že ju niekto stvoril. Keby aj áno, nastávajú problémy v logike: „Ak život potrebuje Stvoriteľa, ak inteligencia potrebuje na vznik inteligenciu, kto stvoril tú prvotnú? A kto zasa tú ešte pred tým?“. Dostaneme sa tak do nekonečného kolobehu, odkiaľ niet východiska. Najpravdepodobnejšou alternatívou je, že život vznikol „sám od seba“. To znamená, že život niečo stvorilo. Sám sa nemohol, pretože neexistoval a teda nemohol stvoriť samého seba. Život musel vzniknúť fyzikálnymi zákonmi a chemickými reakciami z neživej hmoty.

    Človek má veľmi veľa rovnakých vlastností ako iné formy života - ako živočíchy, rastliny. Už len prijímanie slnečnej energie, alebo živín, ako to robia rastliny nasvedčuje, že náš život vznikol tu na Zemi spolu s inými formami a že patríme do sveta prírody. Najlepším príkladom je oplodnenie vajíčka. Z neživej hmoty, ktorú naše telá prijímajú sa vytvorili spermie a vajíčka a z nich sa neskôr vytvoril živý organizmus. To znamená, že máme priamo pred očami mechanizmus, ktorý tvorí život a udržuje ho v existencii.

    Otázka teda neznie či Stvoriteľ stvoril tento mechanizmus. Otázka znie: „Ako to funguje. Ako to tá príroda vôbec zariadila?“. To sú otázky na ktoré musíme prísť. Ale nie v pýche a pohŕdaním iných tvorov či prírody samej, ale citlivo, tolerantne, ako vznešení ľudia bažiaci po skutočnej pravde.

Vydáno: 29. 04. 2011

Přečetlo: 1928 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): garias

Zpět na články..

Komentáře k článku...