• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zamyšlení -

    Pred niekoľkými dňami na tomto portáli jeden z častých návštevníkov uviedol článok pod názvom „Správny kresťan“ s desiatimi znakmi, ako spoznáme správneho kresťana. So všetkými znakmi „správneho kresťana“ plne súhlasím, pretože to je pohľad ateistu. Doteraz som sa však nestretol s veriacim človekom (od katolíka, cez pravoslávneho, rôzne evanjelické aj české cirkvi, až po Svedkov Jehovových), ktorý by sa správal alebo vysmieval iným náboženstvám podobne, ako sa uvádza v desiatich znakoch. Dokonca ani zo strany dvoch kňazov (jeden katolícky, jeden evanjelický), s ktorými som slúžil vlasti na vojenčine. Nie sú takéto alebo podobné názory rovnakým vymývaním mozgov ateistami, ako sa už viackrát v diskusiách uviedlo na adresu cirkvi a veriacich? Nejde o úmyselné zosmiešňovanie, ponižovanie, znevažovanie až urážanie presvedčenia iných? Predpokladám, že ktorýkoľvek veriaci, bez ohľadu na vierovyznanie, dokáže spísať rovnakých desať znakov, „AKO SPOZNÁME ZARYTÉHO ATEISTU“. Nestretol som sa doteraz s takýmto postojom zo strany veriacich (neberiem do úvahy názory radikalistov) a ani nechcem ísť rovnakou cestou, zosmiešňovať názory neveriacich. Myslím si, že v prvomrade by mala byť tolerancia na názory ľudí. Čo to znamená?

    Nevnucovať „násilne“ svoje názory, neklásť do úst to, čo nepovedali, neurážať, neznevažovať, neposmievať sa názorom druhých (už tieto slová v diskusii k spomenutému článku padli). Už len z toho dôvodu, že nik nevie, prečo má ten druhý také názory, aké má. Nik z nás nevie, kedy pod ťarchou životnej situácie zmení svoj názor o 180°. Nech sa nik nedušuje, že sa z ateistu nikdy nestane hlboko veriaci (nie len kresťan). Človek nikdy nevie...

    Rád by som napísal niečo z iného uhla pohľadu. Z takého, ktorý spravidla ateista neberie do úvahy pri hodnotení názorov veriacich.

    Vo veku okolo dvadsiatky som mal prinajmenšom podobné názory. Čítal som Dänikena, uvažoval nad jeho teóriami. Čítal som ateistické knihy vyvracajúce Bibliu. Uvažoval som „racionálne“, „vedecky“ po vzore „vedeckého ateizmu“. Presne tak, ako nás to učili v škole. Dnes musím konštatovať, že moje názory boli len odrazom vtedajšej úrovne môjho poznania, pretože ateizmus nepozná, neuznáva, odmieta duchovné záležitosti. Pretože podľa ateizmu Boh a duchovno predsa neexistujú, existuje len hmota.

    Človek neveriaci v Boha, by sa mal zamyslieť aj nad tým, prečo ľudia na celom svete veria vo „vyššiu bytosť“ (Boha), život na „druhom svete“, v duchovno. Nie je to len tým, že niekto niekomu vymýva mozog, ako to tu v diskusiách čítam. Nie je to len tým, že si v minulosti nevedeli ľudia vysvetliť prírodné javy, ako sme sa to učili v škole (viď Marxovo učenie). Nie je to len tým, že sú takto vedení ľudia od detstva. Nie je to len tým, že majú ľudia strach z trestu a pekla po smrti. Ľudia zabúdajú na skutočnosť, že veriaci môže mať aj vlastné zážitky, ktoré ho presvedčili o realite duchovna, o existencii niečoho, čo sme sa v škole neučili, niečoho, čo nie je v učebniciach, niečoho, čo sá nedá ohmatať, odmerať, zvážiť, zdetekovať prístrojmi, niečoho, čo sa síce nedá v súčasnosti „vedecky“ vysvetliť, ale pre veriaceho to je realita a ateista to nedokáže pochopiť. Každý by sa mal zamyslieť, prečo ľudia na celom svete bez ohľadu na krajinu, náboženstvo alebo technickú vyspelosť veria v niečo, čo ateizmus popiera. Nie je na tom predsa len niečo pravdy? Ak existuje „vyššia bytosť“, život po smrti v nejakej inej dimenzii, „posledný súd“ a „odmena“ pre každého človeka, tak to všetko existuje bez ohľadu na skutočnosť, či som kresťan, moslim, budhista, ateista,... (alebo akýkoľvek iný ...ista), či tomu verím, alebo neverím. Ak je toto realita, tak nik z nás s tým nič nespraví, nik sa tomu nevyhne. Môžeme maximálne niečo urobiť len so svojim životom.


Teraz trocha švejkoviny: To já jsem jednou znal ....

Mal som možnosť pred rokmi poznať vtedy vyše osemdesiatročného dedka, ktorý bojoval na Piave v I.svetovej vojne. Hovoril mi, že bol vychovávaný ateisticky. Vo vojne bol veľmi ťažko ranený, niekoľko týždňov bol na hranici života a smrti, a zažil niečo, čo ho obrátilo v jeho názoroch. Nedozvedel som sa, čo konkrétne, nechcel mi povedať.

Mal som možnosť poznať človeka ateistu, ktorý sa v čase veľmi ťažkej choroby začal utiekať k Bohu, modliť sa (už mu nič iné neostávalo), uzdravil sa a nik ho nepresvedčil o neexistencii Boha. Samozrejme, že uzdravenie sa dá vysvetliť aj inak, pôsobením pozitívneho vedomia a dôsledkom terapie.

Mal som možnosť poznať človeka, čo prežil klinickú smrť. Tvrdil, že neverí v existenciu života po smrti, ani neverí v existenciu Boha. On neverí, pretože u neho to už nie je viera, on vie, že to je realita.

Mal som možnosť poznať dievčinu vychovávanú v časoch socializmu v absolútnom ateizme (matka učiteľka, otec policajt). Tí, čo tú dobu pamätajú, vedia o čom píšem. Jedného dňa išla okolo kostola, nejaká sila ju doslova vtiahla do vnútra, niečo ju oslovilo,....

Na vojne som stretol chalana vychovaného v ateizme (elektrotechnický inžinier so záujmom o astronómiu), ktorý v dospelosti jednoducho vlastnou úvahou prišiel k záveru, že nič od atómu po vesmír, od bunky po človeka, nemohlo vzniknúť spontánne bez „vyššej moci“. Prišiel k tomuto záveru úplne rovnakou metódou, ako iní k opačnému. Zaujímavé, však?

Existujú ľudia, ktorým sa vo sne zjavila Matka Božia alebo Ježiš.

Aj na Slovensku sú ľudia, ktorým sa pri plnom vedomí zjavila Panna Mária (na hore Zvir pri Litmanovej).

Sú ľudia, ktorí sa stretli so svojimi blízkymi zosnulými a sú presvedčení o existencii „druhého sveta“.

Sú ľudia, ktorí zažili duchovné zážitky, ktoré z nich spravili hlboko presvedčených ľudí.

Sú ľudia....
...a môžeme pokračovať ďalej. Neuviedol som všetky príbehy ľudí, ktoré som od priamych účastníkov počul.

Aj ja som osobne zažil niekoľko duchovných zážitkov, ktoré ma presvedčili o existencii duchovného sveta (v minulosti som sa v diskusiách o tom zmieňoval).


    Sú ľudia, ktorý zažili niečo, čo v nich zanechalo hlboké presvedčenie o existencii Boha. Takýto človek často neuvažuje nad tým, čo hovoria v kostole, čo sa píše v Biblii. Jednoducho žije tým, čo prežil. Týchto ľudí nepresvedčí nič o nesprávnosti ich cesty. Nik ich nepresvedčí o opaku len preto, že poznajú Bibliu, históriu cirkvi, náboženské dogmy, náboženské učenie horšie ako ateista. Prečo asi? Našli, pocítili iné hodnoty než „teóriu“. Pretože prežili niečo duchovné, niečo, čo ateizmus popiera, niečo, čo ateista neprežil. Prežili niečo, čo sa (aspoň v súčasnosti) nedá vysvetliť rozumom ani vedou. PREŽILI NIEČO SRDCOM !!! A to je to najpodstatnejšie. Prežili niečo, čo sa zarylo hlboko do srdca. Prežili niečo, na čo sa nezabúda, na čo nevzťahuje sa žiadne učenie. A to ateista nedokáže pochopiť ani vedou, ani svojim rozumom. Prečo nechceme pripustiť realitu týchto zážitkov a všetko pripisujeme len rôznym psychickým stavom, vplyvu okolia, autohypnóze a čo ja viem čomu ešte ?