• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zamyšlení -

Ako som narazil na túto tému?

Keď som mal asi 14 rokov, bol som šiesty a teda posledný krát na liečení v LÚ v Čilistove, neďaleko Šamorína. Popri cvičení, chodení na rôzne procedúry a učení sa zhruba dvoch až štyroch hodín denne v škole :D, sme stretávali najrôznejších pacientov, čo tiež zavýtali do liečebného ústavu.
Mal som tam napríklad kamaráta, ktorý mal o 10 centimetrov kratšiu ľavú nohu od pravej a celý deň iba ležal na postely, kde mu ťažké vrecko plné piesku zachytené o členok predlžovalo kratšiu nohu, pokým rástol.

Iný zasa nevedel hýbať dobre rukami. Ďaľší celé dni žuval žuvačku, pretože pred dvoma rokmi spadol z vysokého mosta rovno na tvár a nešťastne si poranil sánku.
Skrátka, boli tam rôzni chlapci či dievčatá s rôznymi problémami. No najčastejšie, a to bol aj môj prípad, tam boli deti s poruchami chrbtice zvanej skolióza. Niektorí tomu hovorili krivé držanie chrbtice, ja som tomu vravel špirálovitý tvar chrbtice, kde účelom stavcov je navzájom sa predbehnúť :D.

Istého dňa tam prišiel veľmi podivný chlapec, Peter z Bratislavy, ktorý bol skutočne zvláštny. Čudákom myslím úplne normálneho človeka, a to preto, že pra nás bol v tej dobre úplne normálny človek zasa absolúútnym čudákom :D.
Dôležitých je ale asi 5 minút, ktorým som vtej dobe neprikladal veľkú váhu a dokonca sme sa mu popri nich doslova vysmievali.
Keď nám opisoval prečo je tam, že mal autohaváriu a že znej mal dokaličenú nohu, spomenul aj to, že popri týždennej kóme, do ktorej po nehode hneď upadol mal veľmi podivný zážitok.
Opisoval nám totiž nejaké svetlo, ako dokonca vystúpil z tela a podobné neuveriteľné udalosti, nad ktorými sme sa prirodzene, ako inak, príjemne zabávali.
Na dlhý čas som na týchto päť minút zabudol. Neskôr asi o takých 7 rokov, som začul od kamaráta ďaľší podivný príbeh. Jeho brat mal tak isto nehodu, pri ktorom zažil tiež zvláštny zážitok, ako svetlo, vystúpenie z tela apod. Ihneď som si spomenul na Petra z liečebného ústavu a povedal som si, že to nevyzerá na náhodu.
Po krátkom hľadaní som narazil na neuveriteľný fakt, že podobné zážitky sú zaznemnávané tisíce rokov a začali tým Sokratés s Platónom. Oni zbierali takéto zážitky prevažne od ranených vojakov, ktorí boli vo vojnách. No neskoršie som narazil na ďaľšie mená a ďaľšie zážitky od ľudí z najrôznejších nešťastí.
Rozhodol som sa preto aspoň trochu nahliadnuť do tejto oblasti a po prečítaní pár kníh a rôznych záznamov som zistil, že daný zážitok patrí medzi vrcholné prežitie duše, ktorému sa nijaký iný zážitok prežitý na tejto Zemi nemôže vyrovnať.
Tento zážitok bol pomenovaný doktorom R.A.Moodym ako "Zážitok na prahu smrti". Prvý bol doktor Moody, ktorý podobne ako ja, narazil na tento neobvyklý fenomén ľudskej duše úplne náhodou a tak isto sa rozhodol doň trošku nahliadnúť a vytvoriť akési ucelené záznamy.
Dr. Moody pozbieral obrovské množstvo výpovedí (niekoľko tisíc) ľudí majúcich zážitok na prahu smrti a prišiel na fantastickú vec, že aj keď sa týto ľudia nevideli, nepoznali, napriek tomu vykazujú ich príbehy veľké množstvo takmer identických detailov o ich zážitku.
Výskum neustále pokračuje a už vieme toho o tomto zážitku dosť veľa. Minimálne vieme čo umierajúci prežíva po smrti a aj to, že s najväčšou pradepodobnosťou život po smrti pokračuje.

Preto som svoj článok nazval tak isto ako autor svoju knihu...

Ľudia zaoberajúcimi sa prípadmi o posmrtnom živote boli svedkami obzvlášť podivných výpovedí ľudí, ktorí boli na "druhej strane", ale z nejakého dôvodu boli opäť poslaní naspäť. Aby sme potvrdili pravdivosť týchto výpovedí, musíme si uvedomiť istú vec. Sú tisíce výpovedí o zážitku na prahu smrti ľudí, ktorí boli smrteľne chorí, zranení alebo podobne fyzicky poškodení a čelili takmer istej smrti. Samím dôkazom o ich pravdovravnosti je fakt, že sa navzájom nevideli, nepoznali, nekomunikovali spolu a napriek tomu ich príbehy vykazujú veľké množstvo podobných faktov, ktoré by si na diaľku ťažko vymysleli a dúfali, že sa trafia do toho, čo vravia iný...

Tieto výpovede boli spísané a poukazujú na fakt, že pravdepodobne došlo k posmrtnému životu i keď iba na chvíľu. Poviem tu jeden príbeh, ktorý bude obsahovať všetky prvky výpovedí týchto ľudí. Je isté, že takmer žiadna výpoveď neobsahovala všetky tieto prvky určujúce a poukazujúce na "zážitok na prahu smrti" ani nebol príbeh, ktorí by žiaden takýto prvok neobsahoval.

Ešte raz opakujem, že toto veľké množstvo príbehov je vsunutých do jedného jediného, toho nášho, ktorý bude akýmsi reprezentantom všetkých tých ostatných.

Tu je tzv. "univerzálny" príbeh. Slová bez (---) je priamo príbeh, --- toto označuje moje poznámky k príbehu --- , ktoré sú dôležité pre pochopenie...

Prosím, pohodlne si sadnite, začíname... :D

Uvediem jednu osobu, muža, no zážitky mali absolútne najrôznejší ľudia, z rôznych období či z rôznych častí planéty. Čím je medicína vyspelejšia, tým záchrana ľudského života býva reálnejšia a preto s postupom času máme stále viac a viac hlásení o zážitkoch na prahu smrti (telo je s dušou nejako zvláštne prepojené).
Neskutočným prvkom zážitku na prahu smrti je totálna zmena človeka, ktorý takýto zážitok mal. Vedecký výskum Kennetha Ringa dokonca potvrdil vznik liečivých schopností, telepatie či čiastočnej jasnovideckosti u ľudí, ktorí zažili zážitok na prahu smrti. Títo ľudia sa po zážitku vydávajú na totálnu cestu poznania duše a zmyslu života. Úplne všetci samovrahovia (bez výnikmi), ktorí prežili svoj pokus o samovraždu a mali zážitok na prahu smrti sa stali úplne novými ľudmi, vážiaci si život a rozhodli sa pokračovať vo svojom vývoji na Zemi, kým skutočne nepríde na nich rada.
Niektorí vedci si myslia, že skutočným dôvodom existencie zážitkov na prahu smrti je, aby dotyční ľudia predávali svoj zážitok, svoje skúsenosti ďaľším ľuďom.

Takže poďme už konečne na to, čo "umierajúci" zažíva...


Po ťažkej chorobe, nehode apod. som pocítil veľkú bolesť v mieste, kde došlo ku zraneniu. Bolesť bola obrovská a ja som cítil, že naisto umieram. Odrazu ale všetka bolesť zmizla a ja som sa cez hlavu presunul mimo svojho tela.

---niektorí ľudia nehovoria o hlave ako miestu výstupu z tela, buď nehovoria vôbec, alebo vravia o inom pocite pri výstupe.---

Díval som sa na svoje telo asi z diaľky 10tich metrov a nespoznával som sa. Bol som ako divák, ktorý sa kuká na predstavenie a nechápal som, čo sa to deje. Mal som byť predsa mrrtvy, to nieje možné.

---Tu vzniká super ťažký pocit dotyčného uveriť tomu, čo sa deje a pochopiť, že nieje skutočne mŕtvy, teda že nezanikol absolútne, takéto duše sa nesmierne divia tomu, čo sa to vôbec deje. Navyše hneď nespoznávajú samých seba, zrejme kvôli trojrozmernému pohľadu /počas života dotyčný vždy vidí iba dvojrozmerný obraz samého seba/. "Zomierajúci" nedokážu presne opísať svoje nové telo. Asi najpresnejšia definícia by bola, že je to divná energia, ktorá sa mení. Má rôzne farby a v skutočnosti je telo podobné ako to pozemské. Ibaže kožu tvoria akési farebné kanááliky, ktoré sa sem a tam prelínajú. Akoby ste mali po rukách a vôbec po celom tele potiahnuté priesvitné žiarivo blikajúúce tenké kábliky. Niektorí ľudia hovorili, že onedlho po smrti nabrali nejaké iné vedomosti, ktoré na Zemi nemali a boli inými bytosťami.---

Pozeral som na všetkých v tej miestnosti, na sestry, doktorov a vravel som im, kričal: "nechajte moje telo na pokoji, nepomáhajte mi, je mi tu dobre!"

---Pri uvoľnení vzniká pocit nesmierneho šťastia a pokoja, takého veľkého, že ľudia, ktorí toto zažili, nenachádzajú slová na opis tohoto pocitu. Naraz stratia všetky povinnosti, bolesti a sú dokonale zdravý vo svojej podstate. To znamená: slepý už vidí, bez nohy už má nohu a pod. Tento pocit prichádza tesne po udivujúcom pocite zo smrti. Najprv je teda nesmierne udivenie sa a potom ihneď za tým krásny pocit uvoľnenia. Dokonca je vraj zostrený zrak a sluch, naopak o ČUCHU A CHUTI nie sú žiadne záznamy, teda akoby zrak a sluch extrémne zosilnel, a čuch či chuť neexistovali v tomto novom tele. Tak isto odpadajú všetky starosti, pocity povinnosti, stresy, výčitky svedomia apod.---

Pozeral som si na nové telo, ale žiadne som nevidel, ani ruky, ani nohy ale cítil som, že ich mám, že mám podobné telo, ako som mal predtým.

---Niektorí hovoria o bode, v ktorom sa nachádza ich myseľ, či o nejakom oblaku, hmle ako telu. Tu sa takmer najviac rozchádzajú ich výpovede. Nemusí to byť vskutku kvôli lži, výpovede ľudí ovplyvňuje ich výchova, skúsenosti, viera, inteligencia, vidíme, že faktorov je veľa a preto treba brať ich výpovede s rezervou. Inak povedané - snažiť sa ich pochopiť.---

Nikto ma nepočul, ani sestry ani doktori, kričal som, chcel sa ich dotknúť, ale moja ruka cez nich prešla. Vedel som sa pohybovať hociktorým smerom a nič, žiadna hmota, stôl, dvere mi neboli prekážkou. Keď som chcel byť na tom mieste, pomyslel som si a bol som tam...

---Títo ľudia nepočujú normálne ako my, ušami, zvuk je narážanie molekúl vzduchu o bubienok pod určitou frekvenciou, mŕtvy počujú a vidia myšlienkami. Taktiež nie sú schopní nikoho kontaktovať zo živých. Nepočujú ich, nevidia ich živí a zomrelí sú "nehmotní" /iná forma energie?/---

Nepočul som normálne, čo si hovorili, ale vedel som predsa asi sekundu pred tým, čo chcú povedať, alebo načo myslia, aj keď to potom nepovedali. Mal som chvíľu strach a hneď nato nadišla chvíľa veľkého nepokoja, pretože som nevedel, kam mám ísť, čo mám robiť, či sa len potulovať po Zemi. Vedel som ísť kamkoľvek na Zemi a to okamžite, aj pod zem, do Slnka, na Mars, kdekoľvek mi napadlo. Naskytol sa mi ale pocit veľkej opustenosti, samoty a beznádeje. V tej chvíli, až bol tento pocit veľmi silný, ma OKAMŽITE opustil, a ja som potom hneď padal cez nejaký úzky tunel do tmy, do hĺbky, než som sa stihol spamätať, počul som hlučné až nepríjemné zvuky.

---Tu počujú a vidia ľudia rôzne zvuky či obrazy. Jeden nevidí tunel ale akési údolie, inej žene zasa hrala krásna hudba, myslím, že to súvisí s ich osobnosťou, predstavivosťou a vôbec ako sa ich JA dovtedy vyformovalo---

Vedel som, že rozum, ktorý mám, je ten istý, ako som mal na Zemi. Blížil som sa k tomu svetlu, ktoré neuveriteľne silno žiarilo, no napriek tomu ma oči vôbec neboleli.

---Zrejme preto, že sa nejedná o fyzikálne videnie, ako poznáme "my". Tu hovoria ľudia, čo boli na prahu smrti o akomsi bielom svetle na konci tunela, ku ktorému padajú. Nemôžu sa vrátiť ani sa zachytiť, jednoducho idú k tomu svetlu...---

Z toho bieleho svetla sálalo aj krásne príjemné teplo a ja som vedel, že to nieje iba svetlo, ale nejaká bytosť, nadprirodzená, duchovná, bol to Ježiš.

---POZOR, tu sa treba na chvíľu pozastaviť. Pretože je faktom, že neveriaci hovoria o bielej bytosti, a veriaci o Bohu, Ježišovi a podobne. No platí to ale aj naopak - niektorím tuho veriacim sa nezdalo, že by to bol Ježiš. Iným neveriaci zasa mali pocit akoby to niekto ako Ježiš bol). Táto bytosť (bez identifikácie pohlavia) sa javí ako nesmierne milujúca a dokonale INTELIGENTNÁ, ktorá vraj ovplýva aj zmyslom pre humor, nech to nazývame ako chceme, zrejme to tak má byť, tak si to tá bytosť želá, aby ju ten dotyčný tak volal, aj keď sa možno o Ježiša vôbec nejedná...(aj keď som neveriaci ako človek snažiací sa vedecky myslieť si nemôžem dovoliť vylúčiť ani Ježiša, preto je možné že to bol možno aj Ježiš). Možno by niekoho zaujímalo, že neexistuje prípad zážitku na prahu smrti, kde by boli opisovaní anjeli, diabli, satan, nebo a podobné termíny. No na strane druhej, musím pripustiť, že niektoré iné opisy sa týmto termínom podobali - farby, krajiny, zvuky...---

Prišiel som ku tej bytosti a aj keď som ju nevidel ani nepočul, cítil som ju pri sebe. Bola nesmierne dobrá, krásna a milujúca, milovala ma nadovšetko a ja ju tiež, aj keď neviem ani prečo. Cítil som jej dobrotu, jej láskavosť a úprimnosť. Rozprávali sme sa telepaticky, aj keď došlo iba ku pár myšlienkam.

---Tu daní ľudia opäť nedokážu vysvetliť a opísať danú bytosť, hovoria, že by s ňou navždy ostali, pretože je to dokonalý priateľ, akého nikdy nestretneme, kým ku tejto bytosti neprídeme. Niektorí ju „nevidia“ iní áno, opäť je to individuálne. Tu ale príde od bytosti ŤAŽKÁ otázka...---

---Táto geniálna a DOKONALÁ bytosť pokladá super údernú otázku, akú nikto ešte „nepočul“, nepocítil, údernú preto, že nesmierne silno zapôsobí na dotyčného.---

„POVEDZ MI, ČÍM BY SI SA MI CHCEL ZO SVOJHO ŽIVOTA POCHVÁLIŤ,“, resp. čo takého si v živote vytvoril, zažil, urobil, že by si mi to chcel povedať či ukázať?

---Táto otázka je taká "tvrdá", že dotyčného ihneď privedie do rozpakov a "hamby", ale dotyčný napriek tomu necíti pohŕdanie od tejto bytosti, či výčitky, ale dokonca lásku a nesmierne porozumenie.---

Vedel som, že sa mi táto bytosť nechce "vzdialiť" alebo mnou pohŕdať, či ma obviniť a trestať. VELMI DOBRE VEDELA čo som prežil, ale chcela, aby som nad tým sám uvažoval a uvedomil si svoje chyby.

---Táto bytosť je zrejme natoľko inteligentná a dobrá, že donúti mŕtveho zamyslieť sa samým nad sebou, a rozhodnúť, čo urobil počas svojho života zle a čo dobre.---

Ako sa ma to tá bytosť opýtala, a i keď som nestihol odpovedať, ihneď som padal tunelom, ale iba krátku dobu a ocitol som sa akoby v divadle, kde som sa díval na svoj život. Predstavenie začalo detstvom od 6-7 rokov (v drvivej väčšine zážitkov), prebiehal až po osudnú udalosť mojej "smrti" a boli ukazované len dôležité udalosti a to tak rýchlo, že to mohlo trvať asi max 2 minúty, aj keď som prežil asi aj 1000 udalosti zo života. Všetko bolo také reálne, akoby som to znova prežil a všetko som si po návrate pamätal.

---Bytosť je pri tomto "divadle" PRÍTOMNÁ u dotyčného a vysvetľuje mu vo väčšine prípadov, kde urobil chybu a kde zasa konal dobro, dotyčný nebude potrestaný touto bytosťou, pretože samo divadlo je mu veľkou školou, ihneď je ponaučený o svojich chybách. "Zomierajúci" cíti všetko to čo cítil keď žil a dokonca aj to čo druhý, ktorých potešil, alebo ktorým ublížil.---

Pýtal som sa bytosti, ako inak by sa to dalo riešiť a ona mi odpovedala, akoby to bolo možné riešiť, aj keď niektorým myšlienkam mi trvalo hodnú chvíľu, kým som pochopil, napriek tomu, že som po smrti chápal ďaleko rýchlejšie.

---Opäť sa vráti k bytosti, pretože počas "divadla" ju nevidel a ona sa ho pýta".---

„SI PRIPRAVENÝ ÍSŤ ĎALEJ? CHCEŠ UMRIEŤ? ALEBO SA CHCEŠ VRÁTIŤ NA ZEM??? “

Okamžite som si spomenul na svoju ženu a deti, o ktoré sa musím postarať a ktoré nesmierne milujem. Pri tejto bytosti som chcel navždy ostať a ostať v tomto svete, ktoré mi robilo takú radosť a v ktorom som sa cítil dokonale príjemne, ale myslel som aj na svoju rodinu.

---Tu opäť zrejme bytosť pozná odpoveď, ale otázkou nabáda dotyčného o premýšľaní nad realitou a čiastočne ho vyťahuje s krásneho a vznešeného pocitu z neskutočnej reálnej prítomnosti..---

„Chcem sa vrátiť na Zem, prosím!“ Cítil som, že bytosť mi vraví, aby som neprosil a že mi vyhovie, ale že nabudúce musím už „zo Zeme odísť a to natrvalo.“

---Tu je opäť podivuhodný ojedinelý prípad ženy, pri ktorom dvakrát bytosť vravela, že daná žena sa už naisto nabudúce na Zem nevráti a napriek tomu ju po úpornom prosení „mŕtvej“ ženy opäť vrátila po tretíkrát na Zem kvôli postaraniu sa o deti. Zdá sa, že táto bytosť zomierajúcich dokonale miluje. Navyše sa zážitky na prahu smrti u niektorých jedincoch opakujú. Takýctoh prípadov je viacej.---

---Pri momente kedy nastáva na začiatku strach z neznámeho sa "umierajúcemu" objavujú zosnulý, ktorých mŕtvy poznal, či bol im rodinou a napomáhajú mu k ďalšej ceste, či k ceste k tunelu. Ku tomuto stretnutiu dochádza ako tesne po pocite nesmierneho zatratenia, či veľkého pocitu samoty, po ktorom prichádza už spomínaný pád tunelom, alebo aj niekedy neskôr počas zážitku. Teda duchovia, známi, niekedy aj úplne neznáme duše prichádzajú a vysvetľujú umierajúcemu situáciu, vedú ho. Potom prichádza pád tunelom.---

Naspäť som už nešiel tunelom, ale "omdlel som" a neskôr sa prebral vo svojom tele. Keď som o tom rozprával iným, neverili mi, mysleli si, že som blázon, alebo že mi už z týchto záhad, čo kolujú po svete, načisto šibe. Preto som o tom už potom málokomu povedal.

---Táto udalosť týchto ľudí veľmi zmení a bytosť ich naučí, že musia na zemi hlavne milovať iných a naberať vzdelanie, vedomosti, nič iné si so sebou ďalej nevezmú. Dokonca sú prípady, kde "umierajúci" videli iné duše na "druhom svete" ako sa tiež učia v nejakých akoby školách. Neuverenie zážitku je iste kvôli dnešnej spoločnosti, ktorá je preplnená egoizmom a pýchou. Ale hlavným dôvodom je podľa mňa všednosť. Všednosť každodenného života. Človek si natoľko navykol na samozrejmý život, že podobné historky nechce zhltnúť a prijať za vôbec možnú, aj keď si myslí, že by mohol „umierajúci „ hovoriť pravdu. Proste akosi podvedome nemôže túto pravdu prijať a odsúdi „zomierajúceho“ na blázna, lebo iné východisko nevidí.---

Po zážitku sa môj život od základu zmenil. Odrazu som chápal, že tu mám nejakú prácu, niečo sa naučiť, urobiť, niečo splniť. Nebojím sa smrti, no vážim si života a teším sa až sa s Bielou bytosťou opäť stretnem.

??koniec príbehu??


Prvým človekom, ktorý dal do povedomia modernej spoločnosti tieto príbehy bol mladý doktor R.A.Moody. Doktor Moody bol ostro napadnutý zo všetkých strán. Ako zo sveta vedy, tak aj cirkvi. Jeho výskum bol označený za nevedecký (podľa vedcov) alebo za falošné nádeje pre ľudí, ktorí uvažujú o smrti (podľa cirkvi).
Napriek všetkým prekážkam, potupení, a ostrom pohrdaní mnohími ľuďmi, sa doktor Moody rozhodol povedať širokej verejnosti čo zistil o zážitkoch na prahu smrti. Jeho cit pre pravdu bol silnejší ako možné pošpiňovanie jeho mena.

Možno skonštatovať, že smrť je vyslobodením duše. MEZABÚDAJTE však, že máme na tomto svete niečo vykonať, niečo urobiť a až potom budeme musieť ísť ďalej.

Ešte niekoľko otázok ľudí, ktorí ich kládli bielej bytosti:

"Budem žiť ďalší život???"
"""Určite áno."""

"Dokedy?"
"""Dokým to bude potrebné, pokým sa nenaučíš milovať a nenaberieš potrebné vedomosti."""

"Teraz nemilujem?"
"""Miluješ, ale nie tak ako by bolo pre teba potrebné."""

"Som teda pre teba zlá? Takýto ľudia sú zlí?"
"""Neexistujú zlí ľudia, iba nevedomí. „Zlí“ ako vravíš a ako myslíš človek bude žiť viacej životov, aby sa naučil milovať a aby pochopil čo pochopiť má."""

„Čo treba pochopiť?“
„““Že treba milovať iných ľudí, aj všetko živé a neustále sa vzdelávať.“““

"Musím sa vrátiť na Zem? Chcem ostať tu s tebou!"
"""Tvoja cesta sa na Zemi ešte neskončila, musíš sa vrátiť na Zem. Ale po smrti ma opäť uvidíš"""

Iná osoba...

"Ty miluješ aj zlých ľudí?"
"""Milujem všetkých ľudí, pretože aj ten zlý sa ešte musí na Zemi a podobných svetov učiť a raz bude aj on dobrým."""

Existuje množstvo otázok a odpovedí, zhruba asi 30 ? 40 percent sa nedali zapísať, pretože ich umierajúci nevedel vysvetliť.

Znamená toto snáď, že budeme žiť viacej životov? Myslím si, že som vám priniesol viacej otázok ako odpovedí :D

Niekto by namietal, že zážitok na prahu smrti je poslednou cestou ku smrti už skutočnej a že tieto zážitky ako aj vystúpenie z tela sú iba akýmisi halucináciami.
V skutočnosti neexistuje priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval reálnosť všetkých udalostí počas zážitku na prahu smrti.

Až na pár výnimiek...

Za prvé: Veľké množstvo osôb, majúcich zážitok na prahu smrti, hovorili isté informácie, o ktorých nemohli nijako vedieť. Napríklad čo sa rozprávali čakajúci príbuzní počas operácie. Aké prístroje doktor používal pri operovaní. Alebo čo mal niekto na sebe, pričom nemohli nijako zistiť čo si obliekli keď šli do nemocníce.

Takýchto prípadov je nemálo a priamo dokazujú vystúpenie z tela.

Za druhé: Ja to už spomínaná rapídna zmena spôsobu myslenia daného človeka čo zážitok mal.

Nakoniec je to množstvo vedeckých teórií, ako napríklad vplyv halucinogénych liekov na tieto zážitky. Teórie sú obšírne a môžem k tomu zhruba iba dodať, že zážitok halucinogény sa od skutočného neuveriteľne líši.
V zážitku spôsobenom napríklad liekmi sú pocity prevažne hmlisté, nejasné. V skutočných zážitkoch je všetko jasné a zreteľné. V dnešnej dobe hľadám čo to o reinkarnácii a nachádzam tiež veľa príbehov, ktoré na tento jav poukazujú a robia ho skutočným. Dobrým príkladom je dievčatko, ktoré keď začalo rozprávať, povedalo svojim rodičom že "vy nie ste moji rodičia". Zaviedli ju na miesto kam určila, tam objala svojich nechápavých "starších rodičov". Zaujímavým faktom je, že poznala všetko o dome a presne vedela kde má svoje hračky.
Naposledy: Je docela možné, že predchádzajúce vlastnosti z minulého života si niektoré berieme aj do toho nového. Niektorí z nás boli aj iného pohlavia a dokonca možno aj zvieratmi. O vzťahu medzi rastlinou a človekom čo sa týka možnej reinkarnácie nemám zatiaľ vôbec nič.