Články

uvediem príklad. Dajme tomu, že existuje mágia (možno aj fakt existuje v istej forme). Mladý muž si povie, že bude silným, bude nad všetkými vynikať a preto ju začne študovať. Na to aby mohol mágiu zaviesť do praxe, potrebuje veľké vedomosti a silný mozog (dušu). Ako sa ale časom učí, spoznáva od svojich majstrov rôzne veci, ktoré obohacujú jeho dušu a tento mladý muž sa stáva preto lepším človekom. Lepší rozum = lepšie pochopenie vecí = pochopenie zla => dobré srdce. Jeho prvotná myšelinka učiť sa pre svoju silu sa mení na učiť sa pre pomoc druhým. Zaraz sa jeho čierna mágia mení v bielu obrannú. Nie v kúzlach, ale v srdci, v spôsobe ako ju použije. Som názoru, že skutočne múdri človek, naozaj vidiaci do mnohých oblastí, nikdy nebude "zlým čarodejom".

To jsi napsal moc hezky, z toho tedy plyne: čím je tvor inteligentnější,neměl by své inteligence vůči méně inteligentním tvorům zneužívat a naopak je ve svých možnostech chránit, napsal jsi to jako vegan....

čítam (to čo som napísal) :D tuším som sa vyjadril nepresne. Mám na mysli to, že priateľstvo medzi hocijakými tvormi je niečo úžasné a najdrahšie čo môže existovať, nech už sú na dušvnom stupni hocijakom. Čím je ale nejakého tvora inteligencia menšia, tým je hrozí väčšie nebezpečenstvo, že môže byť táto jeho dobrota srdca zneužitá. Preto je rozum taký dôležitý aj v posúdení a následnom vykonaní dobra. S rozumom rastie pochopenie sveta, ľudí a stým rastie aj duša.

ja iba rozmýšľam na jednou vecou. Keď stretneme človeka, o ktorom môžeme evidentne prehlásiť že je hlupák (napr. mentálne trocha zaostalý), dostávame pocit akejsi nadradenosti. Začíname tohoto človeka ľutovať a to tým viac, čím je jeho postihnutie väčšie. Príklad? Totálne mentálne postihnutie nejakého človeka spôsobuje, že všetci naokolo ho ľutujú, pozerajú sa naň s "pohŕdaním", nechcú s ním nič mať, nerozprávajú sa s ním, pretože vedia, že to nebude žiadny veľavýznamný rozhovor. Teraz prichádza otázka gariasa :D. Ako je možné, ako môže vôbec existovať tá možnosť, že sa priatelíme so zvieratami, že ich hladkáme, obdivujeme, smejeme sa na ich hlúpostiach, keď je jasné, že ich činy, správanie v mnohých prípadoch preukazujú omnoho väčšiu demneciu ako ju ukazujú tí postihnutí ľudia? Ako je to možné? Je naše vnímanie skutočne obmädzené natoľko, že si nedokážeme ujasniť isté fakty? Čo sama duša? Bavíme sa tu o jej dokonalosti, o jej raste, a pri tom s každou vetou, ktorú čítame, naša duša rastie. Len tak, z ničoho nič. Ako to? Pokým nezačneme chápať hlbšie a porozumievať veciam s jasnou mysľou, budeme iba dupkať na mieste mysliac si, že kráčame pevnou nohou za pozanním. On je pevná, ale stále iba dupká a dupká na mieste :D. Priatelia ak sa budete modliť, chodiť do kostola, rozpárvať s Bohom :D, a podobné veci, nebudete duševne silný a nevytvoríte si dušu, ktorá za niečo stojí. Dušu, ktorá sa bude statočná, ušľachtilá, vznešená, rozvážna a trpezlivá. Tvrdím cvčením a hlavne vnímaním situácií, skúseností (aj od iných ľudí), a hlavne premýšľaním O NICH si môže duša vytvoriť závery, z ktorých sa rozhodne ako ďalej. Musíme svojho ducha rozvíjať v súvislosti s myslou. A to bez premýšľania a rozvíjania rozumu nejde. Duša bez inteligencie nestojí za nič. Je to ako v prípade toho postihnutého, alebo zvieraťa. Môže mať dobrú dušu a ja to tolerujem a uznávam. Ale tak isto môžete túto dušu ľahko zneužiť, využiť, použiť... V takom prípade dobrota týchto duší nestojí za nič.

Hroznej blábol, zase nadřazenost a hloupost člověka, prosím vás zvířatům jste fuk, to si jen myslíte, že vám mají sloužit, nebot přeceňujete důležitost člověka, fakt tolik nesmyslů jsem už dlouho nečetl, pěkně o tom psal filozof Klíma o hlouposti toho, myslet si že vše co existuje. existuje pro dobro jednoho druhu, na těchto stránkách je někdy krásně vidět jak člověk zblbnul.

zopár ľudí ma tu už asi pozná, preto dobre vedia čo bude nasledovať :D. Z časťou "Z pohledu Boha, duše psa dosáhne dokonalosti, upřednostňuje-li zájmy svého pána před svými vlastními. Jaký to nádherný příklad pro nás všechny! I my se musíme naučit myslet spíše na potřeby druhých než na své vlastní." výrazne nesúhlasím. Jedným zo záujmom vášho pána je, že veriaci je Bohom milovaný a neveriaci nebude spasený, resp. bude zatratený. Ak Boh udelil slobodné rozhodnutie na základe slobodného myslenia, ako môže potom toto rozhodnutie neveriaceho trestať? Ja neveriaceho trestať nemusím, naopak tolerujem jeho názor. To ale znamená, že som omnoho viac milujúcim tvorom ako váš Boh :D. To zaprvé. Za druhé. Ak má nejaká duša dospieť ku dokonalosti, potom jednou z vecí (ak chce nasledovať pána) je, aby zatratila neveriacich (pretože Boh by to urobil a dokonca by ich nechal škvariť sa v pekle na večné veky). Teda každý, kto chce nadobudnúť dokonalosť, musí neveriacimi pohŕdať, nepomáhať im, nerozprávať sa s nimi, nebrať ich pocity myšlienky na vedomie - skrátka na nich kašlať. Presne tak, ako to robí váš Boh. Ani zvieratá nechodia do kostola, nemodlia sa, neprežehnávajú sa, proste neveria. Ako je ale možné, že tieto tvory sú pre Boha žiadané? Možno preto, že zvieratá ani rastliny nevedia rozprávať. Keby vedeli, a hovorili by "váš Boh je nezmysel" potom aj tieto tvory by boli vašim Bohom opovrhované. Dokonalosť nespočíva v robení niečoho pre druhého. Robenie dobrých "skutkov" pre druhého znamená už akýsi docielený kúsok vývoja duše. V prvom rade treba svojho ducha obohacovať o vedomosti, z ktorých budú neskôr vychádzať rozumné a plnohodnotné činy. Vy hovoríte pravý opak. Hovoríte, že treba nasledovať Boha (ako je už iný príbeh, však. Myslím že u vás nasledovať znamená veriť a to je tak asi všetko) a robiť niečo pre druhého. Najprv treba urobiť dobrú vec pre niekoho v súlade s dobrom pre široké okolie, a na to aby sme sa správne rozhodli ako to urobiť potrebujeme rozum a nie vášho Boha. Váš Boh je iba v knihách, ktoré napísali obyčajní ľudia. Skutočná podstata ducha je omnoho zložitejšia. Povedať slovo duch neznamená, že si predstavujeme presný obraz podstaty života. Samo slovo veriť je neuveriteľne diskutabylné. Navyše veriť môže ktokoľvek, to nie je dôležité. Dôležité je čo vieme. Ak niekto povie, že bez viery by sme nič nedokázali, nie je to pravda. Nie viera hýbe našim svetom, ale rozum, ktorý zhodnotí danú situáciu, vyvodí možný záver a snaží sa ho docieliť prostredníctvom inteligencie a činov. Viera je ľudský pojem, ktorý v podstate nemá žiadny význam pre duševný vývoj.