     Pred rokmi (ešte za socíku) som slúžil vlasti u radarov protivzdušnej obrany. Uvádzam zopár skutočných príbehov s javom „UFO“, ktorých svedkom som sa stal nielen na vojne.

     V lete na stanovišti pri Zohore asi 15 km severne od Bratislavy som „točil“. Bolo horúco, krátko po západe slnka, dvere na mašine otvorené, vymedzený priestor prakticky bez lietadiel.

     Pozrel som cez otvorené dvere smerom na západ a... na ešte svetlej oblohe som zbadal veľmi jasné svetlo. Podstatne jasnejšie ako Venuša na tmavej oblohe. Chvíľu som ho pozoroval. Nehýbalo sa, stálo na mieste. Postupne sa objavili z rôznych smerov lietadlá, ktorých polohy bolo treba odovzdávať na nadriadené stanovište. Tie ma zamestnali a prestal som sa svetlu venovať. O chvíľu som mal zase volnejšie a opäť som zbadal svetlo na západe, ktoré sa nehýbalo. O nejakú chvíľu sa tesne nad týmto svetlom objavilo svetlo ďalšie. A o chvíľu opäť ďalšie tesne nad druhým. Díval som sa, čudoval, hádal som, čo to je. Pozrel som na obrazovku a uvedomil som si, že vidím rozsvietené reflektory lietadiel pristávajúcich do Viedne. Od najbližšieho lietadla ma delila vzdialenosť asi 70 až 80 km. Lietadlá boli vo vzájomnom rozostupe 10 až 15 km za sebou. V ten večer som videl „svetiel“ ešte niekoľko. Polohu svetiel som porovnával s polohou lietadiel na obrazovke. Jednoznačná identifikácia svetlo = pristávajúce lietadlo. Akonáhle lietadlo stočilo z východného kurzu do kurzu asi 150° (na Viedeň) vo vzdialenosti asi 40 km od môjho stanovišťa, kužeľ svetla ma v priebehu asi dvoch sekúnd prestal osvetľovať, a svetlo prakticky okamžite „zmizlo“.

     Lietadlá klesajúce do Viedne rozsvecovali reflektory vo vzdialenosti 100 až 120 km od môjho stanovišťa vo výške okolo 8000 metrov. Nevidel som pohyb svetla. Jednoduché vysvetlenie. Samozrejme, že lietadlá sa pohybovali a ich rýchlosť klesala na asi 300 km/hod. Moje pozorovacie stanovište bolo presne na zostupovej ose lietadla, čo spôsobilo, že ja som pohyb nevidel.

     Tieto „svetlá“ videli aj vojaci na pozorovacej hláske v Moravskom Jáne (asi 30 km severne od Zohoru) patriacej pod susednú rotu. Podávali hlásenie o klesajúcom vrtuľníku v blízkosti hraníc. Udávali vzdialenosť 5 km od ich stanovišťa a výšku asi 1000 metrov. Oni aký-taký pomalý pohyb videli, preto hlásili klesajúci vrtuľník. A naraz svetlo „zhaslo“ a o chvíľu objavili ďalšie, ktoré ztotožnili s predchádzajúcim svetlom. Jednoducho ani cvičení a skúsení pozorovatelia nedokázali odhadnúť vzdialenosť „svetla“. Komunikáciu vedľajšej roty a nadriadeného stanovišťa som počúval na hlasitom odposluchu.

     Z priestorov Domažlíc nám na stanovište pri Plzni v noci opakovane hlásili príslušníci pohraničnej stráže blikajúce svetlá lietadiel prelietavajúcich štátnu hranicu smerom do vnútrozemia nízko nad obzorom východne od Domažlíc. Našťastie hlásenia boli v časovom rozpätí viacej ako pol hodiny a letová premávka prakticky nulová. Ohlasované lietadlá boli ztotožnené s lietadlami prelietavajúcimi v letovej ceste Viedeň ? Praha. Hranicu prelietavali v priestore Jindřichovho Hradca. Vzdialenosť lietadiel od pozorovateľov asi 140 až 150 km, výška okolo 10 000 metrov. Opäť sa skúsení pozorovatelia „sekli“ o pekných pár desiatok kilometrov.

     Skúsenosť potvrdená porovnávaním polohy s obrazovkou radaru: v noci aj vo dne je za jasného počasia vidieť lietadlá na vzdialenosť 150 až 170 km, ojedinele aj 200 km.

     Raz sme dostali pred polnocou hlásenie o klesajúcom vrtuľníku vo vzdialenosti asi 6 km od nášho útvaru - blikajúce svetlá, hukot motorov. Samozrejme boli prijaté opatrenia. O chvíľu do kasární prišla kolóna vozidiel z nočnej cvičnej jazdy zložená z Tatroviek, Vetriésok, Zilov a Uralov. Na začiatku kolóny UAZ s oranžovým majákom. Z väčšej vzdialenosti kolóna skutočne vydávala hluk podobný zvuku motorov vrtuľníka. Pri šetrení sa zistilo, že v čase hlásenia, ktoré sme dostali od pozorovateľa v kasárňach vo vzdialenej obci, sa pri jazde do kopca vedúci UAZ s majákom vzdialil kolóne a pri jazde z kopca išiel sám. Blikajúci majáčik a hluk motorov - to všetko sa pozorovateľovi z diaľky javilo ako klesajúci vrtuľník.

     Pred viacerými rokmi mi večer volal synovec z vedľajšej ulice, aby som sa šiel pozrieť von, že tam je UFO. Vybehol som a videl som tri jasné oranžové blikajúce svetlá. Boli to kotúčiky s priemerom asi desatiny priemeru Mesiaca. Vzájomne sa pohybovali. Nevedel som síce v tom okamihu, čo to je, ale bolo mi jasné, že to nie je žiadna mimozemská kozmická loď. Svetlá o pár minút zhasli. O niekoľko mesiacov som zistil, že sa u nás objavili thajské balóny.

     Pred niekoľkými rokmi som vyšiel v neskorých večerných hodinách na dvor. Bola neskorá jeseň, nízka oblačnosť, hmlisto, mrholilo. Letmo som pozrel na oblohu a od úžasu ... Na oblohe sa pohybovalo obrovské kruhové teleso pozostávajúce s mnohých svetlých kruhov. Bolo to asi dvoj-troj sekundové prekvapenie. Všimol som si, že celé obrovské „teleso“ sa pomaly otáčalo okolo osi, naviac sa pohybovalo v kruhu. Napriek tomu, že som nepočul žiadnu hudbu, pochopil som, čo vidím - svetelnú šou.

     Podobných zážitkov, ako aj pozorovania balónov http://www.esoterikweb.cz/pribehy-nahled.php?id=3428, mám viacej, ale podstata by sa už len opakovala.

     V žiadnom prípade nechcem článkom znevažovať, urážať alebo zosmiešňovať zážitky žiadneho pozorovateľa UFO. Človek nikdy nevie, čo skutočne vidí. Článkom som chcel len poukázať na fakt, že aj skúsení, školení a vycvičení vojaci nedokázali odhadnúť vzdialenosť svetelného zdroja (a netvrdili, že vidia UFO). Taktiež som chcel ukázať, čo všetko na oblohe môžeme vidieť a na akú veľkú vzdialenosť a čo všetko dokáže človeka zmiasť pri vyhodnocovaní. Ale predpokladám, že väčšina ľudí tieto objekty + meteory, umelé družice,... dokáže rozlíšiť od prejavu skutočne neznámeho.

     Som názoru, že UFO (ako mimozemské kozmické lode) skutočne existuje a aj v súčasnosti nás navštevujú bytosti na „lietajúcich tanieroch“. Týmito skúsenosťami však chcem poukázať, že niektoré „UFO“ je možné vysvetliť úplne pozemsky. Skutočne je veľmi ťažké odhadnúť, zvlášť v noci, vzdialenosť a výšku objektu - svetla na oblohe, ako aj veľkosť telesa. Pri pozorovaní sa nemáme o čo „oprieť“.

     Napriek tomu, že sám som nevidel nič nevysvetliteľné, jeden známy, bývalý pilot zo Žatca mi hovoril, že skutočne videl UFO. Bolo to počas dňa na letisku Kuchyňa. Vtedy nelietal, bol na riadiacej veži. Pod pristávajúce lietadlo SU-25 sa odniekiaľ priplichtila žltá alebo oranžová guľa (to si už nepamätám) veľkosti asi 15 až 20 cm a doslova sa zavesila tesne pod krídlo lietadla. Pilot nič nepozoroval. Známy spolu s ďalšími niekoľkými dôstojníkmi na veži guľu pozorovali ďalekohľadom. Po pristátí nikto pod lietadlom nič nenašiel - ani stopy. Nik nevie, čo pozorovali, nik si nevšimol, kedy alebo kam sa guľa stratila.

Takže UFO existuje :-))

Vydáno: 6. 6. 2012

Přečetlo: 4223 čtenářů

Autor (vložil): lup

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno

Zpět na příběhy..

Komentáře k příběhu...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ Presne takých zháňame.

19. 12. 2013 3:28

Kybernaut

¤ Krásně se dá

10. 06. 2012 19:32

Grush

¤ no vida

8. 06. 2012 14:51

Dana P.

Číst komentáře