Vaše příběhy

- Minulé životy -

Regresna terapie - bola som dvorny klaun?
Zdravim vsetkych fanusikov tohto krasneho webu,
    uz dlhsiu dobu si tu precitavam rozne clanky, pribehy a diskusie a docela som vahala, ci mam prispiet aj ja, ale rozhodla som sa, ze hej, tak tu je jeden moj zazitok z regresnej terapie - prvy a posledny.

    V prvom rade chcem sama upozornit, ze neviem, ci som len fantazirovala alebo naozaj videla nieco z minulych zivotov - boli dva a stale trochu pochybujem. Kedze som ale otvorena aj inym alternativam nez "materialistickym" tak tomu davam aj sancu :-). Kto vie o co ide v regresnej terapii, tak vie, ze sa vacsinou riesi nejaky problem bud fyzicky alebo psychicky. Z cistej zvedavosti to asi nejde, resp. myslim, ze dotycny terapeut by Vas mohol odmietnut.

    Moj problem v skratke. Kvoli krcnej chrbitci som dostavala zavrate hlavne rano a vecer, co by este nebol velky problem. Ale v Auguste tohto roku som sa dostala do viacerych stresovych situacii hlavne kvoli praci. Som inak dost psychicky odolny clovek, ale organizmus si to asi riesil po svojom a co hodinu kazdy den som zacala mat zavrate aj ineho charakteru. Pripadalo mi, ze mi mozog vypina a ja som na par sekund stracala vedomie. Neodpadavala som, ale citila som to v hlave a mala som, co robit, aby to ludia z okolia nespoznali. Neustavalo to, stres sa zvysoval a ja som tieto zavrate (okrem tych krcnych) mala uz aj v leze, takze som sa trochu zlakla, nebola to ale uplna novinka pre mna, uz som to zazila nejakych 10 rokov dozadu, ale spontanne mi to preslo.

    Tak som sa objednala u regresneho terapeuta (ine metody, co som absolvovala niesu teraz relevantne). Terapeutka ma usadila do kresla a dala mi par otazok ohladom mojej rodiny, minulosti, nejakych zazitkov, pomerov v rodine atd.... no a potom mi povedala, aby som zavrela oci a zacala sa pytat. Ziadne kyvadlo ani nejake extra uvadzanie do hladiny alfa nic.... len proste zavriet oci. Cakala som popravde nieco ine, ale ok.... Islo samozrejme o odstranenie tychto zavrati.

    Najprv som si mala sponemunt na poslednu, niekolkokrat sa vratit k tomu okamziku, potom na predchadzajucu v tomto zivote, pospominala som si na nejake dalsie a az zrazu povedala, ze sa mam vratit do prenatalneho obdobia. Najprv som nevedela ako, ale zrazu sa mi zjavila pred ocami zena. Vyzerala uplne inak nez ja, ale nejak sa mi zdalo, ze som to ja. Ta zena stala v dobovom obleceni asi na prelome 18. a 19. storocia (zaujimam sa trochu o historiu, tak som to odhadla) pred nejakym domom modrej farby, pozrela sa smerom hore, dostala zavrat a odpadla. Samozrejme toto vsetko som hovorila svojej terapeutke. Mala som ist dalej.

    Zrazu som sa ocitla v posteli, s cajom v ruke a salom okolo krku v nocnej koseli. Tuto udalost som musela niekolko krat prechadzat a vynorovali sa mi dalsie informacie o nej. Vedela som, ze ked som odpadla, odniesol ma domov muz, kvoli ktoremu vlastne tato zavrat bola. Zistila som, ze to bol moj manzel, ktoreho som sice najprv mala rada, ale na vlastnej svatbe som ho nacapala s inou zenou a to ma uplne odrovnalo, na svatbe som spadla na lavicu a buchla si chrbat, pomohla mi starsia zena a odvetedy mi zacali problemy. Zo svatby som sla sama do nejakeho domu (kastiela) tam som si len prezliekla svadobne saty a isla som pesi lesom k tomu domu, kde som odpadla. Zistila som, ze to bol moj novy domov, ktory sa mi vobec nepacil, bola som sklamana, ze je to niekde na samote. Muza som neznasala. Nieze by bol na mna zly - ja som tiez zrovna nebola privetivy clovek - ale jeho negativna energia ma drazdila az k nenavisti, bol to clovek, ktory ma oberal o mnozstvo energie az som to raz nevydrzala, vybhla som von a odpadla. On ma odniesol domov, no a ked som sa prebudila, videla som dvere otvorene a prazdny dom a pochopila som, ze sam odisiel, ze sa hanbil a ja som bola docela "spratek", takze som sa potesila, ze je prec jak vietor a uz ho nikdy neuvidim. Zvlastne bolo len to, ze som svojmu muzovi do tvare nikdy nevidela, bola to len machula, ziadne obrysy tvare. Toto som musela opakovat stale dookola az kym mi tie neprijemne pocity z neho zmizli. Potom som sa mala presunut do dalsieho zivota.

    Zase nic, no a zrazu... cervena capica, pohlad zhora a ja sa vidim ako sasa na nejakom kralovskom dvore, navyse som bola muz a este liliput - myslim tym trpaslici clovek. Nieco som oslavovala, pila vino a podkurazena som vysla z obrovskej miestnosti (inak pytala sa na rok a napadol ma 1374) a tam som dostala ranu do hlavy. Stihla som zachytit, ze to bol niekto v mnisskej sutane - hnedej. Prebrala som sa na zemi, videla som dvojmo a potacavym krokom som isla koridorom s cervenym kobercom, zahla som do prava a na koniec chodby, kde bolo vytrazove okno a pred nim po mojej lavej ruke bola moja izba. Vosla som tam, rana ma strasne stipala, tak som si ju osetrila bielou handrou. Potom som si lahla do postele, niekto aj klopal, ale som neotvorila dvere. Zobudila som sa, sadla si pred zrkadlo a videla som nieco neskutocne skarede, cierne, namiesto tvare. Ked som sa videla predtym, tak som videla normalnu tvar cloveka, ale v tom zrkadle som ako keby videla svoje vnutro, no nieco skarede.

    Potom som sa zrazu ocitla na nejakom namesti plnom ludi, nejaka velka oslava, robila som salta a mlynske kola, skakala som, presiel mi aj po prstoch nejaky kociar. Terapeutka ma ale hnala dalej dopredu. Potom som bola starsia a bludila som lesom, bola som bez domova, nic som nemala.

    Terapeutka chcela aby som sla este dalej. Tak som bola uz dost stary clovek, byvala som na hnusnom mieste v starej chatrci a neskutocne ma bolela hlava, jak nasledok toho zranenia z mladosti. Nedalo sa to skoro vydrzat, tak som to zapijala alkoholom, resp. nejaky biely spiritus, co sa mozno v tej dobe pil. Vedela som, ze mam posledny den zivota, citala som si z nejake prastarej carodejnickej knihy, ktora bola pre mna hrozne dolezita. Upratala som tu chatrc, dopila flasku - resp. bola to nejaka drevenna nadoba - no a lahla som si. Zrazu som citila, jak sa vytracam cez stenu niekam do neznama a lietam jak duch vo vesmire, videla som utvary, jak koralky a rozne geometricke tvary. Nebala som sa, ale bola som z toho dost rozcarovana. Takze tak som skoncila. Tento zivot som musela stale terapeutke donekonecna opakovat, az kym ma ta hlava nebolela, ale uz som z toho bola aj unavena, len ona mi povedala, ze to musim vydrzat, lebo inak by mi bolo zle, keby sme to prerusili skor.

    Ja naozaj neviem, ci to bol moj minuly zivot alebo nejaka fantazia, na druhej strane ja sice fantaziu mam, ale takyto uceleny pribeh sa mi zda docela zvlastny a hlavne, kde by som na to prisla. Nehovorim, ze sa to neda vymysliet, ale....... odvtedy som ani jednu zavrat nedostala. Klopem na stol :-). Len mi nejde do hlavy, jak to ta terapeutka vobec mohla dokazat, nic neurobila, len sa pytala, ziadna hypnoza nic... proste zavri oci a hovor pribeh.... skusala som to aj sama, ale nic ziadny iny "zivot" ma uz nenapadol.

    Ak niekto nieco o tom uz vie, tak sa ozvite, zaujimalo by ma, ci ma niekto tiez nejake skusenosti....zatial prajem Stastny Novy Rok...

Vydáno:   31. 12. 2011

Přečetlo:  4237 čtenářů
Autor (vložil): Sylvia

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno



Komentáře k příběhu...
Předmět:
Datum:
Jméno:
¤ Minulé živity
6. 05. 2015 22:08
sofia
¤ Isilme
12. 01. 2012 19:48
Sylvia
¤ Sylvie
12. 01. 2012 18:10
isilme
¤ Isilme
12. 01. 2012 16:20
Sylvia
¤ Sylvie
12. 01. 2012 15:04
isilme
¤ Isilme
12. 01. 2012 14:02
Sylvia
¤ Sylvie
12. 01. 2012 13:31
isilme
¤ Isilme
12. 01. 2012 11:40
Sylvia
¤ stejně tak
12. 01. 2012 9:40
isilme
¤ Dolkar
31. 12. 2011 21:40
Sylvia
¤
31. 12. 2011 19:41
Dolkar