Ahojte,

    na ten článok som sa vrhla ja, lebo môj priateľ to neúplne opísal. Napíšem vám celý môj príbeh, ako sa to všetko stalo.

    Od malička, ked mi niekto zomrel sa mi zjavovali vo snoch, ale kedže som bola malá, nijako som to nevnímala. Ako som bola staršia začala som to viac chápať, počula som kroky a zvláštne zvuky, ako keby sa mi niekto snažil niečo povedať a ked som sa pozrela dozadu, nikto pri mne ani v diaľke vôbec nebol. Ked zomrel môj starý otec tak sa u starej mami na zrkadli po kúpeli zjavila tvár, v okamihu zmizla a ked zomrel prastarý otec, tak sme deň po pohrebe počuli kroky po dome a behať psa, lenže stará mama psa nemá, len prastarý otec ich mal veľmi rád.

    Cez zimu 2010 som šla von vyniesť kôš a na pohrebnom aute suseda som v zadu na okne videla otlačok tváre, vyzerala strašne smutná a vystrašená, veľmi som sa vtedy zľakla a myslela som si, že som mala iba vidiny. Potom ked som išla neskôr von som to tam stále videla, povedala som to doma a mama sa na to bola pozrieť, ale nič tam nevidela. Ja som to tam stále videla a viem, že to tam nebolo nakreslené, lebo to bolo z vnútra auta a malo to bielu farbu takú dosť aj priesvitnú. Na druhý deň už tam nič nebolo.

    Potom raz, ked som išla s frajerom z prechádzky, tak na večer, na konci cesty som videla krásnu nádhernú postavu človeka, asi ženy, ktorá mala na sebe oblečené taký akoby biely plášť a bola priesvitná, ked som na to upozornila frajera, tak v tom momente zmizla. Potom raz na tom istom mieste, kde som ho videla sme s frajerom stáli v noci a počuli sme hlas malého dieťaťa a kroky, ktoré boli úplne za nami a ked sme sa otočili, tak tam nikto nebol, tak sme išli rýchlo preč a ked frajer išiel cez taký kopec, tak ich stále počul za sebou, ale nikoho nevidel. To bola len jedna vec, ktorá sa mi stala a on to tiež počul a vedel o tom, inak to vnímam len ja sama.

    A teraz vám poviem o tom, ako dokážem vycítiť smrť.

    Vždy predtým, ako má niekto zomrieť sa mi snívajú sny o smrti, len v tých snoch nie je človek, ktorému sa to stane, je to človek aj ktorého nepoznám, len dokážem s tých snov povedať akou to bude smrťou a overilo sa mi to pri maminej kamarátke. Dva týždne pred tým než sa niečo stalo sa mi snívali sny o smrti, ale o tragickej smrti, potom pri mojej mame som cítila veľký strach, bolo mi veľmi ťažko, nemohla sem spať, proste cítila som, že sa niečo stane a veľmi som sa bála, že to bude moja mama, lebo pri nikom inom som to necítila ako pri nej, už týždeň predtým som stále frajerovi rozprávala, že niekto do týždňa zomrie tragickou smrťou a že to bude niekto od mami, bolo mi veľmi zle. V ten deň som bola vonku a okolo piatej sa mi strašne uľavilo, akoby padla zo mna nervozita, akoby zo mňa vyletelo všetko zlo. Ked som prišla domov moja mama strašne plakala, spýtala som sa, čo sa stalo a povedala mi, že jej veľmi dobrú priateľku zabil vlastný otec, tak som pochopila prečo mi ostalo tak dobre, to, čo sa stalo bolo aj v správach vtedy. Potom som dlhšiu dobu nič nemala.

    Potom sa mi to stalo u mojej kamarátky, tiež som cítila, že to bude tragické a jej kamarát sa hodil pod vlak. Tiež to bolo v správach. V novembri som to zase cítila pri mojom frajerovi to isté, jediné, čo som vedela bolo, že to nebude tragické, kedže vo snoch to bola normálna klasická smrť, bála som sa mu to povedať, lebo aj ja sama som sa bála, že to bude on. On sám vedel, že mi zase niečo je, ale hovorila som mu, že som prechladnutá. V ten deň, ked mi bolo najhoršie mi frajer povedal, že mu zomrel starý otec a ja som mu len na to povedala, že ja som to vedela, kedže bol veľmi nemocný. Odvtedy nič, zatial sa nikomu nič nestalo.

    Potom sa mi ešte po smrti z javia v snoch a snažia sa mi niečo povedať, a pri tom mi kývajú a lúčia sa so mnou.

    To by bolo v skratke asi všetko, dosť často počujem tie hlasy a kroky, hlavne na dušičky, a dotyky na mojom tele. Naučila som sa s tým žiť, je mi to nepríjemné ked sa mi to stáva, hlavne ked som sama a za tú smrť, ale zbaviť sa toho asi nedá a sama to rozvíjať nechcem. Nechcem aby to bolo ešte horšie aké to je. Podľa mojeho uváženia sa asi ľudia po smrti mne niečo snažia povedať, komunikovať so mnou, ale ja im sama nerozumiem.

    Možno si niekto myslíte, že si robím srandu, ale tak to nieje, naozaj to tak mám a nechcite to mať aj vy . NIEJE TO žiadny výmysel!

Vydáno: 21. 8. 2011

Přečetlo: 2264 čtenářů

Autor (vložil): kamil16

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno

Zpět na příběhy..

Komentáře k příběhu...

Zatím žádné komentáře..

Nejste přihlášen(a)