V istú chvíľu som si lámala hlavu, ako je to vlastne s vrahmi a Bohom.
Ako sa k nim Boh správa?
Aký veľký je jeho hnev?
To všetko sa mi hmýrilo v hlave a odpoveď sa dostavila prostredníctvom sna.

Ja sama som nachytala svojho manžela s milenkou. Cítila som jeho náklonnosť k tejto žene a to vyprovokovalo vo mne prudkú nenávisť.
Ja sama som ju so zúrivosťou dobodala nožom, ktorý sa mi nejakým spôsobom dostal do ruky.
V tej chvíli som pociťovala voči tejto žene hnev, žiarlivosť.... Tie emócie boli obzvlášť silné, až došlo k zlomu - k vražde / myslím, že tá zavraždená žena bola nejaká Lilithovská časť mňa samej /.
Po tomto čine, prišlo uvedomenie: "Čo som to vykonala?"
Snáď okamžite som sa ocitla nahá v dlani Boha.
A viete čo?
Neboli tam žiadne výčitky, ani žiaden hnev. Cítila som len lásku, všade vôkol mňa a bolo mi tak dobre.
Potom ma znova pustil z dlane na Zem. Pustil ma v mojej prirodzenosti do nového života s novým mužom, ktorý ma ľúbil takú, aká som.
Sen pokračoval, ale bol to už nový život.

"Lebo svetlo a len svetlo v nás čaká, kým sa prebudíme.
Ak sa nám to podarí, čo i len na chvíľočku, je to úžasný pocit.
Pocit bezhraničnej lásky, bezpodmienečnej lásky.
Žiadna vina, žiadne výčitky, len láska ticho a pokojne
prehrievajúca naše srdcia.
Je to stabilné šťastie, kolíska počatia ale i smrti.
Odkiaľ prichádzaš, tam sa vrátiť musíš."

Vydáno: 23. 5. 2010

Přečetlo: 1838 čtenářů

Autor (vložil): Tatiana Horňáková

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno

Zpět na příběhy..

Komentáře k příběhu...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ můj názor

25. 05. 2010 18:23

Jarda

Číst komentáře