• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Vaše příběhy

- Nevysvětlitelné jevy -

Všetko je skutočné, stalo sa to v dedine Tupá (v Chorvaticiach) pri meste Žahy na juhu stredného slovenska.

Príbeh, ktorý tu chcem popísat sa skladá z troch relatívne odlišných udalostí. A to v odlišných obdobiach, na odlišných miestach, no zato v tej iste oblasti - dedine.

Často, keď mám volno, idem ku babke na návštevu, občas aj na dlhšiu dobu. Keď som mal asi 14 rokov, náš starý otec bol značne chorý, mal cukrovku, bol bez jednej nohy a museli ho odviest do nemocnice, pretože mu prišlo zle.
Starká nám hovorila, že v ten večer počula na gángu (je to stredoslovenský výraz pre chodníček idúci popri múre domu, z jednej strany je múr s oknami a z druhej malý múrik so stĺpykami, ktoré idú po strechu, teda strecha domu je aj nad tým chodníčkom, širokým iba 80 cm) nejaké pomalé kroky. Bolo leto, mala preto otvorené okno, nie však preto, že by jej bolo teplo. Je to starý dom, nemá tehly, ale akési panely či staré tehly (kedysi sa robili tehly zo slami, ktorá bola namočená v blate a to sa nechalo vyschnút na slnku). V dome je preto zima aj cez tie najteplejšie dni.
Možno tu spomínam príliš vela detailov, ale niekedy pomôžu v objasnení aj tie...
Zodvihla sa a išla zavriet okno, pre tie zvuky, čo počula. Psa ešte vtedy nemala, vonku naprosté ticho. Rozprávala nám, že keď podišla ku oknu, nič nevidela, iba počula podivné pomalé žúchanie po zemi a malé klopkanie. Tak nejako chodil starký o barliach. Zlakla sa takmer na smrt a zavrela rýchlo okno. Na druhý deň nám oznámili, že starký umrel. O dva dni nám to povedala, lebo sa bála, že by sme si mysleli že si vymýšla. Keď to vravela, videl som na ostatných tvárí (otca, matky, krsný, ...), že jej neveria ani slovo, no nikto nič ani len nenaznačil.

Druhá udalost sa stala neskoro v noci, keď som sa vracal domov. Bolo počut silné buchnutie na drevené dvere vedúce na slepačí dvor. Tie sú asi 25 metrov od krokov, čo starká počula. To buchnutie však bolo asi o 8 rokov neskôr. Tak silné buchnutie v tme, v noci o asi 23:30, akby niekto tie dvere poriadne nakopol. Zviera je vylúčené. Za dverami je územie asi 150 m štvorcových, oplotené a pochybujem, že by taký úder dala mačka, kuna alebo iný cicavec tam žijúci. Sliepky boli v kuríne a prasa zrejme v chlievy. Naj je na tom to, že po údere bolo hrobové ticho. Keď úder nastal, bol som odo dverí asi 15 metrov a šmátral som po klúči v okne. Je to okno od maštale, kde kedysi boli kone. V dome, kde žije babka, šili židia, ktorých v tom dome fašisti zavraždili. Ani presne nevieme, aký starý je ten dom, ale má minimálne 80 rokov.
Nemal som odvahu sa tam íst podívat, neviem, čo to bolo. Kiež by som sa šiel ...

Posledný príbeh sa stal neďaleko cintorína v starom dome. Susedia, ktorí majú 8 detí, fakt 8, 4 bratia a 4 sestry, volajú ten dom „u starého“. Žil tam naposledy starý muž, ktorého už dávno našli mŕtveho dopichaného v kuchyni. Žil tam sám a tak je záhadou, kto to mohol urobit. V akejsi kronike, v záznamoch o dedine na MÚ sme vyšmárali, že pred ním tam žila rodinka, i tá skončila nejakým divným zmiznutím.
My sme sa do toho domu chodievali ako chlapci hrávat. Nikto tam nechodil, vedla bol cintorín a sedávali sme tam aj do 00:30 a hrali sa stolovú hru „dračí doupě“ alebo sa strašili.
Jedného podvečera, to bolo asi o 18:30, bol sychravý deň, takže sme nemohli íst ani na ihrisko, sme sedeli „u starého“. Je to priam desivý dom, to mi môžete verit. Múry pomaly padajú, v povale sú diery, miestnosti sú také strašidelné, že by to nevedel napodobnit ani ten najlepší režisér hororového filmu. A je ten dom starší ako starkin.
Sedíme za stolom v druhej miestnosti a odrazu počujeme kroky pred vchodom, bližším ku cintorínu. Ten dom má dva vchody od seba asi 4 metre, ale ak chcete vojst jedným a druhým víst, musíte prejst asi 30 metrov cez polku domu.
My sa vňom cítime ako doma, dievčatá sa tam boja, a v noci, v noci tade nedokážem sám prejst ani ja a to už som akože chlap.
Počuli sme kroky, boli to tri štyri docela rýchle kroky, niečo ako rýchlochôdza. Je to starý dom, padá všade omietka, takže je aj pred dverami, proste skoro všade. Tie kroky boli počut tak silno, pretože boli na omietke. V tej chvíli sme všetci stuhli a načúvali, boli sme asi 6ti chalani, z toho 2 dospelý. Pozerali sme do prítmia dvoch dverí, ktoré boli v tej miestnosti a načúvali, ako keby závisel od toho náš život. Pomaly sme začali konštatovat, čo to bolo, aký fyzikálny jav to mohol byt, že po dlhom čase sa také dačo stali. Rozmýšlali sme o divnom zvuku vetra, deravých skiel v okne, hlodavcov, praskaní starých konárov, posúvaní strechy a pod., nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme skontrolovat okolie domu a dom, a zistím snáď čo to bolo.
No vtedy sa stalo niečo, načo tak skoro nezabudneme. Všetci sme sedeli za jedným menším stolom. Dvaja sedeli oproti východným dverám, kde to vypadá obzvlášt hrozivo. Jeden z nich pozeral na dvere (dvere myslené iba pánty, v celom dome boli skoro všetky dvere ukradnuté) a mal výraz, akoby fakt videl ducha. Strhlo ho a zakričal ukazujúc prstom na tmavý vchod do miestnosti. Všetci sme sa strhli a otočením kukali na ten vchod.
Povedal nám, že videl matnú postavu, ako sa díva z tmy, nestála v strede dvere, ale trčalo jej len rameno a pol hlavy, bola čierna, docela pravidelného tvaru ako humanoid a kukala sa naňho. Žiadne oči, ústa, iba čierna postava. Kukala naňho asi 1-2 sekundy a zašla bleskurýchle za roh, tak rýchlo sa postava nevytratí pohybom ak berieme do úvahy zákon zotrvačnosti, to tvrdil ten, čo to videl. Jeden z nás sa opýtal PODIVUHODNÚ otázku: „Pôjdeme to skontrolovat ?“
Všetci sme sa na oboch pozerali, akoby práve spadli z inej galaxie. Jeden z nás povedal: „ak chceš, choď sa podívat, ja teda nejdem.“ Ďalší „ja idem radšej preč, kašlem ti na celú postavu“.
Nechali sme to tak a odišli druhým východom rovno na ulicu. Keď sme sa vrátili spät na druhý deň, ihneď ráno o 8ej, a to bolo prvý krát, čo všetci cez leto tak skoro vstali, :D nevideli sme tam nič podozrivé. Boli sme tam ešte velakrát, kým v 2008 nepadol strom na strechu a stalo sa to tam už príliš nebezpečné. Bolo to počas búrky, ktorá sa tak náhle prehnala nad našou oblastou. V dedine padali krupy a v neďalekom meste len 6 km nebolo nič, asi iba zrážka vzduchových prúdov alebo čo.

Môžem vám povedat, že keď sme prišli do toho domu v ten večer o 5iatej, už vtedy som z toho nemal dobrý pocit. Prečo sme sa nešli podívat, čo to bolo? Mali sme obrovský strach. Keby ste videli tvár a OČI toho, čo to uvidel, ako sa strhol a bol by schopný vám takú vylepit, keby ste len troška naznačili, že si vymýšla, pochopili by ste. Nikto nemal chut tam vstúpit.

Môžete byt odvážny ako chcete, aj my sme si o sebe mysleli, že sme nesmierne smelí, no vtedy to proste nešlo...