• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Vaše příběhy

- Něčí přítomnost -

Každý deň hladím na seba v zrkadle a kladiem si tú istú otázku... „kto vlastne som?“

Všetko sa začalo, keď som mala 10 rokov. Mala som spoločnú izbu so staršou sestrou. Mala strach, vraj niekto sedáva pri našej posteli a pozoruje nás, ako spíme. Vidí jeho obrysy, počuje jeho dych. Neverila som, ja som nič nevidela. Až jednu noc som sa zobudila a nad sebou som videla mladého chlapca, mohol mat okolo 18, 20 rokov.... krásna tvár. Ale nie z našej doby, posobil ako z doby, keď boli naši dedkovia mladí, jeho obrysy tváre, uhladené vlasy dozadu, ako sa to vtedy nosilo. Pozeral na mňa a vyzeral byt vystrašenejší než ja. Stejne som vykríkla a on vtedy akoby sa začal na mňa rútit, až sa rozplynul. Vtedy sestra prudko zasvietila svetlo a povedala, že vie, čo sa mi stalo, že cítila, že tu bol, len sa nemohla pohnút.
Odvtedy začal chodit za mnou. Celé roky. Zvykla som si. Keď som bola staršia a prestahovala sa do vlastnej izby na poschodí, hneval sa. Stara hracia skrinka, ktorá uz dávno nefungovala a bola zbalená v škatuli s nepotrebnými vecami, sa záhadne stále ocitávala na poličke a hrala... i keď bola zalepená lepiacou páskou, krabica bola vždy otvorená, páska strhnutá a skrinka hrala.
To sa dialo až do doby, kým som ho nepozvala do novej izby. Bolo to skor v rámci srandy, ale ten večer tam už bol. Ukazoval mi rozne veci, obrazce, obrázky, ale ničomu z toho som nerozumela. Do toho ešte rádio, ktoré sa samo zapínalo... Ale komunikovat so mnou nechcel.
Chodil za mnou v pokoji, až do tej doby, než som si našla v 17-tich priatela a zrazu sa dráma zmenila na horor. Zúril, hneval sa? Začal ma volat so sebou. Nechcela som íst. Bála som sa. Priatež tiež. Prenasledoval ho, cítil ako ho niekto stále sleduje, vídal jeho obrysy, tiene, kroky v snehu, ktoré vznikali samy pred jeho očami.
Vačšina ludí radí modlit sa, no vedzte, že žiadne modlitby tu nepomáhali. Bol u nás i kňaz, no ani on a jeho sv. voda nepomohli. A ani pán s čarovným prútikom a roznymi rušičmi zlej energie, zostali sme sami.
Snažila som sa čo najviac byt preč z domu. Chodil po celom dome, hladal ma. Rodičia počuli len kroky a nahnevané búchanie po stenách, rozliehajúce sa po celom dome, keď ma nenašiel. Stejne som mu neušla. Mohla som byt ukrytá u akejkolvek kamarátky, po čase ma našiel. Proste tam zrazu bol. Ale vedel, že sa hnevám, keď ho tam vidím, vždy začal pobehovat nervózne po izbe a snažil sa schovat, ako keď vás prichytia pri niečom, o čom viete, že je zlé.
Nejedna kamarátka ho videla tiež, bez toho, aby som sa jej dopredu zverila, čo sa mi deje. Mali zo mňa strach a vela ich už so mnou spávat teda nechcelo.
Čas plynul a on ma stále volal so sebou. Moja stará mama sa modlila k Bohu, bola silne veriaca, aby jej ukázal toho mladíka. Naozaj ho videla. Stál pri našej bráne. Pýtala sa ho, čo chce a on jej tvrdil, že musí íst za mnou, že ma potrebuje. Prečo sa s ňou bavil a so mnou nie? A navyše, opísala ho uplne presne, ako som ho videla ja, bez toho, aby som sa o jeho výzore s ňou bavila.
On na mňa stále naliehal. Podával mi ruku a ja som sa bála každej ďalšej noci, dokázala som niekolko nocí za sebou nespat, do školy som chodila ako troska.
Raz som zaspala na ceste do školy vo vlaku a on prišiel do mojho sna. Znova ma volal a ja som bola príliš unavená, podala som mu ruku a kráčala s ním. Viedol ma preč. Po lúke, za svetlom?.. a ja som cítila, ako odchádzam. Áno, cítila som, ako opúštam svoje telo. Ale v tom som začula známy hlas, bol to chlapec, do ktorého som vtedy bola zalúbená a cestoval so mnou vlakom. Smial sa, ten jeho smiech som počula ako ozvenu z velkej dialky, i keď sedel pri mne, vytrhla som svoju ruku z jeho a popvedala, že sa musím vrátit. A vtedy som sa zobudila s obrovským nádychom, akoby som sa práve vrátila do života.
Naši boli doma vystrašení. Matka so mnou radšej zostávala spávat v izbe. Celú noc mi držala ruku, ktorú som k nemu neustále natahovala, znova a znova, každú noc.
Keď mal toho dost, že mi bráni, hodil sa na ňu a prebehol jej celým telom a ona sa zvýjala v bolestiach a bolel ju každý kúsok tela. Moj otec nám neveril. Ďalšiu noc spal s nami. Smial sa, vtipkoval. Až do tej doby, než ho v noci akoby niekto začal vedla mňa škrtit, behal po dome a snažil sa lapit dych? Bol v šoku. Ale viac sa o tom rozprávat nechcel.
Ja som sa cítila vinná a bála som o našich. Preto, raz keď som bola sama doma, zjedla som plnú igelitovú tašku liekov a podrezala si žily s tým, že keď ma tak velmi nechce, nech ma má? Nevzal si ma, nechápem prečo.
Zachránili ma. Po týždni v nemocnici ma prepustili. Tú noc znova prišiel, jemne ma hladil po ruke, nakláňal sa nado mňa a snažil sa ma pobozkat.
Dlhší čas sa po tom neukázal. I keď som cítila, že je stále nablízku. Občas som ho videla, ako obchádza okolo mojej izby. Nie som blázon, to by musela byt celá moja rodina a ja mám na to naviac papier od doktora, pretože po čine jako je pokus o samovraždu musí istý čas člověk navštevovat psychológa. Ten moj mi povedal, že som zdravá a netrpím halucináciami. Ale mám 21 rokov a žijem s duchom. Iných nevidím. Len toho jedného. Stále je so mnou a i keď sa ho vobec už nebojím, nie je mi zrovna príjemné budit sa v noci a vidiet, ako leží vedla mňa a zamilovane na mňa pozerá alebo stojí pri mojej posteli.
Priala by som si žit v nejakom tom horore o duchoch, tam to nakoniec aspoň vždy vyriešia a prídu na to, kto to je a čo chce. Realita je však žiaž iná.

Kto to je? Je to niekto z mojho minulého života snáď? Tak velmi sme sa lúbili, že ma nedokáže opustit? Kto som, že mu na mne tak záleží? Poraďte mi prosím, chcem aby mal klud i ja a moji blízki. Nech sa ludia vedla mňa prestanú budit hruzou. Navyše mojej sestre sa onedlho narodí miminko a vieme, že deti sú velmi citlivé na tieto veci.... prosím, poraďte...