Boli sme piataci až siedmaci. Mali sme teda 10 až 12 rokov...

Ako takmer každý rok, šli sme na koncoročný výlet s celou triedou. Tentokrát do mestečka Vyšné Ružbachy v blízkosti Tatier (už ani neviem, .. ale to je v podstate jedno) ...
Bývame v akomsi malom hotelíku. Len naša trieda, istí žiaci z Myslavy + pár Poliakov, s ktorými poobede pozeráme Terminátora s požským dabingom nahovoreným jediným hercom bez intonácie. Po večeroch konajú detské diskotéky, kde akurát fičí napr. Backstreet boys, Spice girls ale aspoň že aj takí The Offspring. Učitelky nám neustále pripomínajú, aby sme pred diskotékou zamkli izby, jeden z nás, čo sme na izbe, nech si vezme klúč k sebe a až tak ideme dolu. Vraj aby náhodou nič nezmizlo. Veď človek nikdy nevie, doba bola už vtedy dost krutá.
U nás sme štyria. Ja, Tomáš, Matej a Martin. Volba na "zámočníka" izby padá na najväčšieho Mateja. Zas je večer a na rad prichádza pofidérna zábava. Keďže to máme na izbe podelené .. teda iba jeden z nás. Ideme ostatní traja automaticky dolu s tým, že Matej sa o všetko postará.
Všetci sú už v sále a predvádzajú opičie pohyby, podaktorí ešte netušiac, čo znamenajú. Ja s Tomášom sa vytratíme, lebo sme začuli, že susedia z vedlajšej izby ostali hore. Tak vybehneme na tretie poschodie ubytovne ... Klop klop. Klopeme na dvere situované neďaleko od tých našich. Nikto sa neozýva. "Hej, Joži, ste tam?!" odpoveď však neprichádza. Skúšame otvorit, no je zamknuté. Začíname sa vzďalovat a kráčat chodbou spät. "Čk, čk .. čk, čk" ozýva sa zvuk z našich dverí, akoby ich niekto odomkol a zamkol spät.
Pozrieme sa s Tomášom na seba ako drbnutí. Podídem bližšie k dverám a ajhla, sú otvorené. V izbe sa svieti a okno takisto vychádza v ústrety letným komárom. Rýchlo pribehneme k oknu a hladíme z tretieho poschodia. To len tak, či sa náhodou niekto nevyštveral do našej izby oknom, neprehladal nám ju a keďže mu to bolo blbé, tak si aspoň odomkol a zamkol dvere. Aby mal pocit, že je normálny ... ale nie! Široko, ďaleko nikoho. ...
Rýchlo sme beháme dolu nájst Mateja. Je samozrejme na diskotéke. Aj s klúčami. Hneď naň vybehneme s otázkami a vo svojej mätovej pamati si spomína, vraj je možné, že zabudol zamknút, no okno otvorené a zapálené svetlo byt nemalo.

Oboznamujeme tým aj viacerých spolužiakov vrátane učiteliek. Tie sa k tomu stavajú, že to nič nebolo a asi sa nám to len zdalo. Do konca výletu sa nám však podarilo zistit, že to povedali len preto, aby sa ostatní ukludnili. A prečo konkrétne sme vážne tak prísne mali izby zamykat, to nevieme. Pretože chodilo sa kade tade a kradlo tak či tak aj cez deň=)

Vydáno: 8. 11. 2007

Přečetlo: 1640 čtenářů

Autor (vložil): Stimpi21

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno

Zpět na příběhy..

Komentáře k příběhu...

Zatím žádné komentáře..

Nejste přihlášen(a)