Vaše příběhy

.... Natalka unavena prede mnou nikdy nebyla, nezivala, byla ciperna holcicka. A o "vampirismu" myslenek v teto souvislosti bych zde nehovorila, jelikoz si myslim, ze to s timto vubec nesouvisi. Jinak Natalka (Natalie) dnes jiz chodi do pate tridy ZS.
PS: A jenom naokraj, ja stary clovek jeste nejsem.

Táto pasáž je zaujímavá: "Pamatuješ si třeba, jak ses jmenovala?“ Odvětila mi, že se přece jmenovala paní učitelka." To mi znie ako podvedomé telepatické kradnutie a privlastňovanie si Vašich spomienok, pani Axy. Ako je možné, že keď si dievčatko na všetko tak veľmi dobre spomína, že si nespomína na to najsamozrejmejšie, na svoje meno, že iba tak isto nejasne ako vy, si spomína iba na akúsi "pani učiteľku"? Nie je Vám to ani trochu podozrivé? A ešte niečo. Keďže to bolo pred asi vyše 40 rokmi ako vy sama tvrdíte, tak v tých komunisticko socialistických časoch by sa učiteľky nemali volať skôr ako "súdružky učiteľky" a nie "pani učiteľky"? To je len detail ale aj ten zaváži. Toto je v poradí ďalšia nejasnosť. Tá Vaša spomienka na "pani učiteľku" na miesto "súdružky učiteľky" je pravdepodobne vašou spomienkou zo súčasnosti a tú súčasnú spomienku vám to dieťa ako keby okopírovalo z pamäti vášho mozgu. A s tým sa malá ako keby preriekla a odhalila, že tie spomienky má od vás. To dieťa jednoducho nemalo odkiaľ vedieť, že vtedy boli súdružky a súdruhovia. Potom aj tuto dole nižšie v komentári z 21. 05. 2009 19:30 ste napísala, že "Kdyz mluvila, tak nad nicim vubec nepremyslela, ...". Toto ako keby tiež prezrádzalo to, že Natálka tie informácie nemá zo svojho mozgu ale z vášho a ona ich ako keby považovala za svoje. Veď na čo by potrebovala zbytočne premýšľať a hľadať vo svojej pamäti, keď tie informácie nemá zo svojho mozgu? Aj tá spomienka na Petra to mohlo byť tak, že ste to mala tak hlboko v podvedomí (na jazyku, už len vypľuť), že Vy ste si na to meno akurát vtedy nedokázala spomenúť ale dieťa vám to meno z mozgu aj tak úspešnejšie vyčítalo. Na základe takýchto ako keby chýb a nezrovnalostí to vyzerá tak, že to dievčatko vám kradne vaše spomienky z vášho mozgu a omylom ich považuje za svoje. To potvrdzuje aj to, čo sa zvykne tvrdiť, že keď sú malé deti v prítomnosti starších osôb, tak tie staršie osoby podvedome z detí čerpajú (vycuciavajú, odoberajú) niečo ako životnú energiu a deti od starých ľudí zase podvedome čerpajú ich spomienky z detstva a ľahko sa môže stať, že tie ich spomienky považujú za svoje vlastné a to potom vytvára ilúziu, že sa jedná o ich spomienky z predchádzajúcich životov. Toto sa vraj deje kvôli tomu, že sa ten veľký vekový rozdiel sa počas vzájomnej komunikácie sám od seba snaží vyrovnať, vykompenzovať, že sa jedná o akýsi druh automatizmu, že to riadi akýsi zákon vzájomnej komunikačnej prepojenosti, že dieťa sa zo starého človeka snaží spraviť dieťa a ten starý človek z dieťaťa chce spraviť zase staršiu osobu. Aby sa ten vekový rozdiel vyrovnal. Aby tá vzájomná komunikácia bola na čo vekovo najkompatibilnejšej úrovni. Preto dieťa zo starej osoby tak nechcene podvedome čerpá spomienky z detstva a omylom si ich privlastňuje, lebo to samé potrebuje komunikovať s niekym vekovo seberovnejším. A stará osoba robí niečo podobné, tiež tak isto nechcene, že to tak funguje samé od seba aj keď nechceme, ale deje sa to presne naopak, že stará osoba sa snaží to dieťa zostárnuť takým spôsobom, že mu vybíja "baterky", že mu odoberá životnú energiu. Tiež tak isto nechcene, že to tak funguje samé od seba. Jedná sa vraj o akýsi podvedomí psychický vampírizmus. Tým to dieťa ako keby stárne a stará osoba sa omladzuje. Jedná sa asi o akýsi zákon komunikácie starého človeka s mladým. Možno ste už niekde bola o tom informovaná, že keď sú starý ľudia v kontakte s malými deťmi, že to funguje podobne ako magnet, že z dieťaťa odchádza životná energia smerom k starej osobe, že to dieťa aj unavuje a vyčerpáva. Axy, nie je tá Natálka počas kontaktu s Vami tak nejak podozrivo rýchlo vyčerpaná, že napríklad začne zívať od únavy a vy sa cítite byť naopak tak viac sviežejšia, ako keby doslova nabitá energiou? Ak áno, tak to je presne to, o čom tu píšem.

No vidite, na co si clovek nevzpomene. Myslim Vas pripad. Avsak to nebude pocit deja vu, jelikoz se Vam to stalo, jak rikate.

Tak teďka docela zažívám pocit deja vu, protože když jsem byl ve školce na vycházce tak jsem jednomu klukovi rozbil kamenem hlavu a shodou okolností se jmenuji Petr. Tenhle příběh mi oživil vzpomínky na školku.

Prectete si komentare u Vzpominka ditete I, kde jsem napsala, jak je to dlouho, co jsem chodila do MS a jak je to s p. ucitelkami. Opravdu, je to jiz davno ...

Axy to je stra?ně zajímavé...a Ty si nějakou takovou paní učitelku pamatuje????

po dlouhé době jsem z nějakého příběhu tady dostala husí ků?i.. ty bláho... věřím v minulé ?ivoty... Zkou?ela jste pátrat po tom, jaká paní učitelka Vás ve ?kolce měla?

Axy je to velmi zajímavé.Nepřemý?lela jste nad tím, ?e byste v tom pátrala dál a dozvěděla se více?

Tak toto je teda riadne desive...

Ja opravdu nevim, ja uz jsem se ji radeji na nic neptala. Kdyz mluvila, tak nad nicim vubec nepremyslela, mluvila s takovou samozrejmosti a nekolikrat se nade mnou pozastavila a zakroutila hlavou, jakto, ze si treba ani tohle vubec nepamatuji. Jak jsem to mohla zapomenout? Takove normalni veci.

Dal?í opravdu ú?asné vyprávění! Doufám, ?e se stejně jako v případě pana PB dočkáme je?tě více pokračování:)