    V rôznych častiach svetového oceánu sa neraz pozorovali neznáme otáčajúce sa svetelné lúče, ktoré vychádzajú z centrálneho zdroja. Prvé hlásenie o takýchto otáčajúcich svetelných kolesách pochádza z roku 1879 z anglickej vojenskej lode. Kapitán dokladoval, že na hladine vody pozoroval dve veľké kolesá, ktoré mali po šestnásť špíc zo svietiacich lúčov. Konce lúčov kolies sa pohybovali rýchlosťou asi 130 km/hod.

    Podobný prípad bol oznámený v roku 1880 z viacerých lodí. Vtedy bola odhadnutá dĺžka lúča približne na 600 metrov. V roku 1907 z lode v Malajskom prielive boli pozorované svietiace lúče, dĺžka ktorých bola asi 300 metrov. Kolesá s takými rozmermi boli viditeľné aj v roku 1908 v Siamskom zálive.

    V roku 1967 z lode nachádzajúcej sa v Siamskom zálive, boli hlásené otáčajúce sa kolesá zložené z lúčov s dĺžkou niekoľkých kilometrov. Lúče vychádzali z neznámeho svietiaceho objektu, nachádzajúcom sa na hladine. Priemer objektu bol asi 30 metrov.

    Lúče sa spravidla otáčajú rýchlosťou do niekoľko desiatok otáčok za minútu. V roku 1967 posádky niekoľkých holandských plavidiel v Siamskom zálive pozorovali lúče, ktoré sa otáčali rýchlosťou sto otáčok za minútu.

    Najčastejšie bolo z lodí pozorované len jedno svietiace koleso. Očití svedkovia, nachádzajúci sa na rôznych stranách jednej lode hovorili o rôznych smeroch otáčania sa svetelných lúčov. Z toho sa vyvodila hypotéza, že v týchto prípadoch boli kolesá dve, ktoré sa otáčali protibežne. Je taktiež možné, že v týchto prípadoch mohla spôsobiť optický klam veľký dĺžka svetelných lúčov. Tiež je tento jav možné vysvetliť tak, že sa pozorovatelia nachádzali v rôznych vzdialenostiach od zdroja záhadného lúča.

    Poloha svietiacich lúčov voči hladine mora je rôzna. V roku 1909 v Malajskom zálive pozorovali lúče, otáčajúce sa v hlbočine. Inokedy z lodí hlásili, že lúče sú na hladine. Boli prípady, kedy svedkovia potvrdzovali, že lúče sa objavili v hĺbke a potom sa pohybovali smerom k hladine.

    Podľa knihy „Návštevníci z vesmíru“ (od Luciana Enicha) bolo za desať rokov pozorovaných na rôznych miestach viac než päťdesiat prípadov so svietiacimi lúčmi. Obyčajne tieto prípady trvajú maximálne niekoľko desiatok minút a často sa skončia v okamžiku.

    Ruskí námorníci taktiež pozorovali podobné javy. Z vedeckej lode „Vladimír Vorobjev“, nachádzajúcej sa v Bengálskom zálive, pozorovali pod hladinou mora osem svietiacich lúčov s dĺžkou asi 200 metrov. Lúče vychádzali z neznámeho objektu, ktorý bol asi v dvadsaťmetrovej hĺbke. V tom mieste bola celková hĺbka mora 170 metrov. Jav bol pozorovaný v priebehu asi tridsať minút. Námorníci, ktorí spali, sa zobudili pri objavení sa lúčov.

    V roku 1973 posádka lode „Anton Makarenko“ pozorovala v Malajskom prielive, ako sa od lode na všetky strany roztiahli svietiace pásy k horizontu. Šírka pásov bola 10 až 15 metrov. Onedlho sa konce lúčov zakrivili. Lúče sa otáčali proti smeru hodinových ručičiek. Celý úkaz trval asi päťdesiat minút.

    LuP - poznámka: niekedy v 70-tych rokoch som zaregistroval v tlači informáciu, že posádka sovietskej lode videla jav so svietiacimi kolesami v Indickom oceáne. Bližšie informácie si nepamätám. Možno je to tento prípad.

    Výskumníci hovorili, že z hlbokovodného batyskafu videli neznámy objekt pripomínajúci koleso s priemerom porovnateľným s desať poschodovým domom. Teleso stálo vo vode vertikálne. Bolo vidieť, ako sa objekt obrátil do horizontálnej polohy, začal sa otáčať a súčasne vzďaľovať. Existujú hlásenia o premiestňovaní otáčajúcich sa lúčoch.

    Lúče môžu prechádzať cez loď bez akýchkoľvek prekážok. V roku 1906 v Ománskom zálive bol pozorovaný svietiaci objekt, z ktorého vychádzali lúče. Otáčali sa a osvecovali dolnú časť lode. Pritom posádka potvrdzovala, že lúče prechádzali cez trup lode. (LuP - poznámka: trocha divné, nie?)

    V roku 1902 loď v Guinejskom zálive prechádzala naprieč svietiacim kolesom priamo cez stred. V tom čase sa v diaľke objavil temný objekt s dĺžkou do 150 metrov. Na koncoch tohto objektu svietili svetlá. Akonáhle loď nabrala smer k objektu, neznámy objekt sa ponoril.

    Je pochopiteľné, že svietiace lúče, ktoré vytvárajú otáčajúce sa kolesá, nevznikajú sami od seba. Existujú názory, že svietiace lúče sú len kolónie mikroorganizmov, ktoré svietia a premiestňujú sa. Táto hypotéza je neudržateľná. Mikroorganizmy nemôžu vytvárať lúče v priamych líniách, naviac nedokážu sa pohybovať rýchlosťou do 150 km/hod. Pochádzajú zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú v strede lúčov. Týmito zdrojmi sa javia neznáme objekty, nachádzajúce sa na povrchu alebo v hlbine mora.

Pokračovanie...

Vydáno: 19. 03. 2013

Přečetlo: 1550 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): lup

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Zatím žádné komentáře..

Nejste přihlášen(a)