    V prvej časti som predložil zopár všeobecne známych informácií o raste teploty na Zemi vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov, ako aj o možných spätných väzbách majúce vplyv na zmeny klímy. Všetko sú len pozemské faktory. Môže mať vplyv na klimatické zmeny aj naša najbližšia hviezda? Pozrime sa na informácie o výskume a aktivite Slnka za posledné desaťročie.

    Slnečné žiarenie v priemere zosilnelo od roku 1750 asi o 0,3% - Mgr. Pecho, Klimatická zmena, strana 14.

    Podľa prepočtov v dobe Maunderovho minima (1645-1715) klesla priemerná hodnota slnečnej konštanty o 1 W/m2. Priemerná hodnota v súčasnosti je 1365 W/m2 (4/2009, Žeň objevú 2007, str.16).

    Pri kolísaní v rámci 11 ročného cyklu sa mení hodnota slnečnej konštanty o 1,3 W/m2. (1/2004, Žeň objevú 2002, str. 2) Kolísanie žiarenia v rámci 11-ročného cyklu má na globálne otepľovanie zanedbateľný vplyv (3/2008, Žeň objevú 2006, str 2). Slnečná konštanta sa v roku 2008 (minimum slnečnej činnosti) zmenšila o 0,15 promile (0,2 W/m2), počas maxima stúpa o 1 promile v porovnaní s priemerom.

    Parametre slnečného žiarenia sa merajú mimo atmosféry od roku 1978. Z hľadiska vyvodenia akéhokoľvek záveru je to skutočne veľmi krátka doba.

    Predkladám zopár informácií, ktoré môžem skutočne nazvať „perličky na záver“:

    V druhej polovici 20. stor. bolo Slnko najaktívnejšie za posledných 1150 rokov. Pretože tok žiarenia (slnečná konštanta) sa prakticky nemení, vedci predpokladajú, že pri vyššej slnečnej činnosti dopadá na Zem menej kozmického žiarenia (zo Slnka aj medzihviezdneho priestoru), ktoré ovplyvňuje vývoj oblačnosti na Zemi, čím sa následne mení množstvo žiarenia odrazeného do vesmíru. Niektoré pozorovania však neodpovedajú predchádzajúcim záverom a nie je známy mechanizmus vplyvu kozmického žiarenia na vznik oblačnosti (3/2007, str. 3, 4/2007, Žeň objevú 2005, str. 15).

    V priebehu slnečného cyklu (pozn. ktorý skončil v roku 2008) kolísalo ožiarenie Zeme o 1 promile. V ultrafialovej oblasti spektra bol rozkmit žiarenia 50 až 100 %. Podľa názoru vedcov môže aj toto vplývať na kolísanie množstva ozónu ako aj na celkovú klímu na Zemi (3/2008, Žeň objevú 2006, str. 16).

    Prechod medzi neobvyklým koncom 23. cyklu a začiatkom 24. cyklu je nezvyčajne dlhý. Obdobie bez slnečných škvŕn trvá v minime činnosti okolo 485 dní. Rozhranie konca posledného a začiatku nového jedenásťročného cyklu dosiahlo rekord vyše 840 dní bez slnečných škvŕn. (4/2011, Žeň objevú 2009, str. 19)

    Pred začiatkom nového 11-ročného cyklu bolo magnetické pole na Slnku neobyčajne slabé, na Slnku sa nevyskytovali škvrny vyše 800 dní. Takéto predĺžené minimum sa naposledy vyskytlo v roku 1913. (3/2011, Slnečná aktivita, str. 40)

    Slnko absolvovalo najhlbšie minimum aktivity, aké bolo pozorované za viac ako storočie. Začiatok 24. cyklu (rok 2008) má v aktivite Slnka najmenšiu razanciu od 20-tych rokoch 20. stor. (3/2011, Neobyčajná slnečná búrka, str.19)

    Poklesla celková intenzita globálneho magnetického poľa Slnka o 65% oproti priemeru. (4/2011, Žeň objevú 2009, str. 19).

    Klesá celkové magnetické pole Slnka, klesá intenzita magnetického poľa v slnečných škvrnách o 50 Gausov za rok, prejavuje sa nižšia aktivita v okolí slnečných pólov. Pri intenzite pod 1500 Gausov sa slnečné škvrny nedokážu vytvárať. Podľa toho existuje predpoveď nástupu doby ľadovej v súlade s históriou. Ochladenie v 17. a 19. stor. prebiehalo pri nízkej slnečnej aktivite. (4/2011, str. 28, Slnečná aktivita)

    Obrázok - znázorňuje pokles intenzity magnetického poľa v slnečných škvrnách. (pozn. na Kitt Peaku sa meria magnetické pole slnečných škvŕn od roku 1990. Od počiatku meraní intenzita magnetických polí slnečných škvŕn klesá.)

    Na povrchu Marsu za posledných 30 rokov vzrástla teplota o 1,7°C . Pretože má Mars redšiu atmosféru a dostáva od Slnka o 43% menej žiarenia, je citlivejší na zmeny v slnečnej činnosti. To by ale znamenalo, že globálne otepľovanie pozorované na Zemi odráža celoplanetárnu klímu. (3/2011, Žeň objevú 2009, str. 9)

Laicky sa pýtam:
    V časti „Čo sa deje so Zemou“ som uviedol, že v posledných troch desaťročiach sa zvýšila rýchlosť pohybu severného magnetického poľa. Môže zvýšenie rýchlosti zmeny polohy severného magnetického pólu súvisieť so zmenami klímy na Zemi a extrémami počasia? Časovo sa zhoduje otepľovanie a zrýchlený posun magnetického pólu. V druhej polovici 20. stor. bolo Slnko najaktívnejšie za posledných 1150 rokov. Je skutočne len náhodná časová korelácia rastu skleníkových plynov, teploty, zmeny klímy, extrémov v počasí, posunu severného magnetického pólu, rozvoja techniky a znečistenia životného prostredia, aktivity Slnka,...? Ak vzrástla teplota na povrchu Marsu o 1,7 stupňa, môžeme skutočne pripisovať zmenu klímy len ľudskej činnosti na Zemi? Ovplyvňuje slnečná činnosť zmeny klímy viacej ako si pripúšťame? Môžu „perličky na záver“ mať výraznejší vplyv na zmenu klímy?

    Podľa grafu klesá intenzita magnetického poľa v slnečných škvrnách. Je to predzvesťou ďalšieho tzv. Maunderovho minima? Podobných miním v slnečnej činnosti bolo v minulosti viacero. Je známe, že počas tzv. Maunderovho minima v rokoch 1645 až 1715 na Slnku prakticky neboli pozorované škvrny (škvrny sa objavovali veľmi zriedka). V tomto období bolo veľmi chladno. Je intenzita aktivity posledných slnečných cyklov prejavom Slnka pred prechodom do ďalšej „oddychujúcej fázy“?

    Vo svojej práci „Slnečná aktivita v minulosti a prognóza pre 21. storočie“ Ladislav Pastorek z hvezdárne v Hurbanove predpovedá, že „v prvej polovici 21. storočia by mala byť nízka slnečná aktivita. Jej úroveň síce nevieme predpovedať, ale aktivita by nemala klesnúť na úroveň Maunderovho minima. V tomto období by mali byť dlhé 12 až 14 ročné cykly s nevýraznými maximami. Možno práve 23. cyklus, ktorý začal v r. 1997 a teraz dosiahol svoje minimum je prvým z nich.“ (odkaz na prácu: stara.suh.sk/obs/slnsem/20css/5w.pdf)

Na záver:
    Nepoznáme celú radu skrytých väzieb medzi rôznymi činiteľmi ovplyvňujúcimi klímu. História mnohých prosperujúcich civilizácii v posledných niekoľkých tisícročiach ukazuje, ako k ich zániku významne prispeli zmeny klímy ? sucho spôsobilo úpadok civilizácii v Číne, v Latinskej Amerike, aj malá doba ľadová v Európe (2/2011 Žeň objevú 2009, str. 4).

A ešte citát Jiřího Grygara napriek tomu, že nie je meteorológ:
    V hre o globálnom otepľovaní je dosiaľ málo preskúmaných vplyvov a spätných väzieb. Klíma je časovým a priestorovým integrálom počasia cez obdobie stoviek a tisícov rokov. Je zrejmé, že spoľahlivé predpovede budúceho vývoja klímy neexistujú (3/2012, Žeň objevú 2010, str. 2).

    Autorom série článkov v čsasopise Kozmos pod názvom „Žeň objevú“ je známy astronóm RNDr. Jiří Grygar.

Vydáno: 28. 07. 2012

Přečetlo: 2238 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): lup

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Zatím žádné komentáře..

Nejste přihlášen(a)