    Témou častých diskusií medzi ľuďmi, vedcami, ale aj medzi politikmi, je téma globálneho otepľovania. Aj dnešní štyridsiatnici môžu vidieť za posledné desaťročia zmeny v počasí, predovšetkým v letných mesiacoch. V 70-tych rokoch minulého storočia sa maximálne letné teploty pohybovali okolo 28 až 30 stupňov. Teplota prekračovala tridsiatku skutočne ojedinele. Denne bolo podstatne viacej oblačnosti, niekoľkokrát do týždňa sa prehnala krajinou búrka z tepla, ktorá zvlhčila a schladila vzduch. Búrky trvali spravidla pol hodinu až hodinu, mali charakter lejaku, častokrát sprevádzané silným vetrom. A po búrke? Oteplilo sa, chodili sme bosí po barinách. Na jeseň (v novembri a decembri) nás sužovali celodenné hmly, častokrát husté s dohľadnosťou pár desiatok metrov. Zimy boli podobné tohtoročnej februárovej. Len s tým rozdielom, že tak bolo od januára. Určite tu sú ľudia, ktorí tieto časy pamätajú. Ako je to dnes, vidí každý.

    Chladnejšie leto bolo spôsobené prevažne západným prúdením vlhkého a chladnejšieho vzduchu z Atlantiku. Dnes sa nad naším územím v lete často vyskytuje tlaková výš spôsobená južným alebo východným prúdením s horúcim a suchým vzduchom, ktorý ostáva dlho bez pohybu. Dôsledok - minimálne alebo žiadne zrážky, teploty vysoko prekračujúce tridsiatky, vysušovanie pôdy, znižovanie hladiny spodných vôd,... (pozn. podľa mojich spomienok začiatkom 90-tych rokov doslova z roka na rok začali teploty vysoko prekračovať tridsiatky. Myslím, že to bolo v auguste roku 1992, keď teploty vyskočili na 37°C.) A pre zmenu zase uprostred leta vpadne do strednej Európy arktický vzduch s dažďom a často najvyššie denné teploty neprekročia 15°C. Skutočne si takéto výkyvy zo 70-tych a 80-tych rokov nepamätám.

    A čo inde vo svete? Aj tam sa mení klíma? Prakticky denne nás média informujú o prírodných katastrofách - prudké dažde, povodne, víchrice, tornáda,... Ale predsa prírodné pohromy tohto druhu boli na Zemi odnepamäti. Sú častejšie alebo intenzívnejšie v dôsledku globálneho otepľovania? Čo spôsobuje globálne otepľovanie?

    Zmeny klímy sú súčasťou histórie Zeme. Klíma sa menila sa od nepamäti. Zem pred stovkami miliónov rokov prešla štádiom „snehovej gule“ až po tropické podnebie aj v polárnych oblastiach. Na Zemi sa striedajú doby ľadové a obdobia s teplou klímou. Pred asi 60 mil. rokmi mala Zem priemernú teplotu 32° C, dnes to je okolo 15° C. Pred 3 až 5 mil. rokov bola Zem asi o 3°C teplejšia ako dnes a v atmosfére sa nachádzalo 0,04% oxidu uhličitého (dnes je ho 0,039%). Pred 130 až 155 tisíc rokmi bola teplota o 5°C vyššia ako dnes. A to všetko bez prispenia ľudí.

    Osobne som presvedčený, že činnosť človeka má určite na zmenu klímy vplyv. Ale skutočne je tak výrazný, ako tvrdia klimatológovia? Pozrime sa na výsledky výskumov v súvislosti s globálnym otepľovaním. Klimatológovia berú za zlom v zmene klímy obdobie okolo roku 1990. Z toho dôvodu pri porovnaniach teploty a zrážok v súčasnosti často nájdeme porovnávanie s obdobím do roku 1990.

    Tohtoročný jún 2012 dosiahla priemerná teplota vzduchu nad pevninou Zeme 14,37 stupňov Celzia, čo je o 1,07 stupňa viac ako štandard 20. storočia. Zároveň ide o rekord v celej histórií pozorovaní od roku 1880. Predchádzajúci rekord bol zaznamenaný v júni roku 2011. (podľa údajov americkej Národnej asociácie pre oceány a atmosféru)

    Skutočne veľmi podrobné a zaujímavé čítanie o klíme, zmenách klímy v histórii planéty, príčinách zmien, ako aj o spôsobe a metódach zisťovania zmien klímy v minulosti, a ďalšie zaujímavé informácie nájdete web stránkach SHMÚ, ČHMÚ:

www.shmu.sk
www.chmu.cz

    Na nasledujúcom odkaze nájdete zaujímavé a rozsiahle odborné informácie, tabuľky a grafy od známeho slovenského klimatológa RNDr. Milana Lapina:

www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.html

    Problematika globálnej zmeny klímy je zložitá a veľmi rozsiahla a nebudem sa ňou zaoberať. Vedci tvrdia, že súčasné globálne otepľovanie je spôsobené činnosťou technicky vyspelej civilizácie. Nechám na čitateľovi, aký názor zaujme po prečítaní niekoľkých zaujímavých poznatkov výskumu. Nasledujúca časť je zhrnutím odborných článkov z výskumu za posledných približne desať rokov. (zdroj prevažne časopis Kozmos, v zátvorke číslo a článok).

    Zistilo sa, že rastlinstvo (predovšetkým tráva a lístie zo stromov) uvoľňuje do atmosféry metán, ktorý je 25 krát účinnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. K tomu treba pripočítať metán uvoľňovaný rastúcimi stádami hovädzieho dobytka. Za posledných 200 rokov sa množstvo metánu v atmosfére zdvojnásobilo. (3/2008, Žeň objevú 2006, str. 2)

    Podiel metánu v atmosfére za 250 rokov vzrástol na 250%. Prispieva k tomu predovšetkým chov hovädzieho dobytka a rozširovanie ryžových polí. (4/2009, Žeň objevú 2007, str. 3)

    Globálnym otepľovaním sa zvýšila teplota priemerne o 0,06°C za desaťročie. Za posledných desať rokov sa zvýšila teplota o 0,19°C, naproti tomu v Antarktíde na základni McMurdo sa ochladilo o 0,7°C (1/2004, Žeň objevú 2002, str. 2).

    Od roku 1906 do roku 2005 vzrástla priemerná teplota Zeme o 0,74°C. (4/2009, Žeň objevú 2007, str. 3)

    V rokoch 1999 až 2008 sa otepľovanie Zeme spomalilo. Modely predpovedali zvýšenie priemernej teploty Zeme o 0,2°C, v skutočnosti sa oteplila o 0,07°C. Podľa výskumov sa za posledných 30 rokov obloha nad Európou vyjasnila o polovicu (klesol výskyt hmiel, oblačnosti, zákalu). Súčasne sa zaznamenal pokles oxidu siričitého (SO2) v ovzduší. Dni sa stali o 20 % teplejšími. Vedci upozornili na vplyv slnečného vetra na zemskú klímu. Zistilo sa, že do atmosféry sa dostáva veľké množstvo tepelnej energie v priebehu intenzívnych závanov slnečného vetra. (2/2011, Žeň objevú 2009, str. 3)

    Naproti tomu v článku Žeň objevú 2010, str. 2 (Kozmos 3/2012) je uvedené v rozpore s predchádzajúcim: „Za posledné desaťročie sa teplota zvýšila o 0,16°C.“

    Laická poznámka: čo vedec, to názor. Nie je mi jasné, ako môžu rôzni vedci poskytovať tak rozdielne informácie. Používajú iné metodiky, iné podklady,...??

    Môj laický komentár: Oxid uhličitý žiarenie odrazené od Zeme neprepúšťa a spôsobuje otepľovanie. Aerosoly oxidu siričitého (významným zdrojom sú sopky) odrážajú slnečné žiarenie naspäť do kozmického priestoru, v atmosfére pôsobia ako kondenzačné jadrá pre vytváranie oblakov. Vodná para vo forme oblakov má mnohonásobne silnejší skleníkový efekt ako CO2. Na jednej strane vodná para znižuje vyžarovanie (ochladzovanie) zemského povrchu, na strane druhej oblačnosť odráža slnečné žiarenie naspäť do kozmu (spôsobuje ochladzovanie). Aerosoly v konečnom dôsledku spôsobujú ochladzovanie zemského povrchu. Čo však spôsobilo pokles obsahu oxidu siričitého a vodnej pary v atmosfére? Spôsobilo zníženie množstva oxidu siričitého zníženie počtu tepelných elektrární so spaľovaním uhlia a prijatie technických opatrení na zníženie emisií v 70-tych rokoch? Ak áno, zníženie obsahu vodnej pary môže s tým súvisieť.

    Existuje samočistiaca schopnosť zemskej atmosféry pri vymývaní oxidu uhličitého povrchom oceánu. Plnú tretinu oxidu uhličitého absorbujú oceány, takže za posledných 160 rokov sa jeho obsah v atmosfére vinou ľudskej činnosti zvýšil len nepatrne. (2/2011, Žeň objevú 2009, str. 3)

    V rokoch 1980 až 2000 vzrástol obsah vodných pár (významný skleníkový plyn) v atmosfére z hľadiska celoplanetárneho, čo spôsobilo asi 30% rast globálneho otepľovania. Od roku 2000 zase poklesol o 10% pod dlhodobý priemer, čo zase znížilo rýchlosť otepľovania o 25% oproti koncu 20 stor. (3/2012, Žeň objevú 2010, str.2)

    40% ľudskej produkcie oxidu uhličitého absorbujú oceány a jazerá, takže jeho obsah sa vinou človeka zvýšil len nepatrne. Zistilo sa, že absorbčná schopnosť oceánov sa s rastúcou teplotou zväčšuje. Vedci nepoznajú mechanizmus. (3/2012, Žeň objevú 2010, str.2)

    S opačným názorom prichádza Mgr. Jozef Pecho zo SHMU, keď vo svojej práci „Klimatická zmena“ na strane 9 uvádza (odkaz:

skolapreklimu.stranka.info/stranky/skolapreklimu/F/subory/klimaticka_zmena.doc?PHPSESSID=d496197daf4af924df27b1d537d018c6 ):

    „...zvýšenie teploty vzduchu môže zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov, zase vychádza napríklad zo schopnosti vody absorbovať tieto plyny, a tá klesá s rastúcou teplotou vody. Otepľovanie oceánov teda vedie k zníženej absorbcii CO2, prípadne k jeho uvoľňovaniu.“

    Ktorý článok hovorí pravdu? Z protichodných tvrdení mám pocit, že buď odborníci nesprávne interpretujú výsledky výskumu alebo jednoducho tápu.

Pokračovanie...

Vydáno: 25. 07. 2012

Přečetlo: 1813 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): lup

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ *

25. 07. 2012 16:43

Perchta

¤ ...

25. 07. 2012 13:00

okolojdouci

Číst komentáře