    V prvej časti som predložil niekoľko odkazov na články o katastrofe spôsobenej dopadom asteroidu pred 12 900 rokmi. Komu sa nepáči teória kozmického bombardovania, ponúkam inú alternatívu katastrofy - zmeny klímy spôsobenú mohutnou erupciou sopky, supervulkánom. Kedy? Pred 12 900 rokmi:

procproto.cz/veda-a-technika/planeta-zeme/znici-nas-nemecky-supervulkan

    Skúsme sa zamyslieť na dôsledkami spomenutých katastrof pre našu technicky vysoko rozvinutú civilizáciu. Pozrime sa, aké následky môže mať pre ľudstvo mohutný výbuch sopky. Nie pre ľudí žijúcich v blízkosti vulkánu, ale vo veľkých vzdialenostiach. Ako dokáže jeden výbuch ovplyvniť ľudskú činnosť? Určite si pamätáme na zastavenie letov z Európy do Ameriky pred dvomi rokmi po výbuchu islandskej sopky. Aké ekonomické straty mali letecké spoločnosti a podniky, ktorým prepravu tovaru zabezpečuje letecká doprava?

    Asi polročné chrlenie lávy a popola islandskej sopky na konci 18. storočia malo za následok tisíce mŕtvych v Anglicku a Francúzsku (ľudia sa doslova udusili), ochladenie klímy v Európe na niekoľko rokov, neúroda (a následný hladomor) spôsobená kyslými dažďami.

    Erupcia sopky Krakatoa z roku 1883 zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Sopka vymrštila do vzduchu obrovské množstvo lávy, kamenia a zeme. Množstvo vyvrhnutého materiálu sa odhaduje podľa názorov vedcov od 6 do 20 km3. Jemný sopečný prach, ktorý vyvrhla sopka do výšky viacej ako 20 kilometrov, sa šíril západným smerom rýchlosťou vyše 80 km/hod. a vytvoril okolo rovníka pás rozptýleného prachu. Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.

    Sopka Pinatubo na Filipínach v roku 1991 vychrlila do ovzdušia asi 16 km3 popola a spôsobila zníženie teploty na Zemi o 0,5°C.

    V Indii sa našli stopy po masívnom výbuchu indonézskej sopky Toba pred približne 74 tisíc rokmi. Výbuch v Indii zanechal približne trojmetrovú vrstvu popola. Výbuch takmer vyhubil našich predkov.

    A čo spiaci supervulkán v Yellonstonskom parku v USA? Kaldera tohto obra má priemer približne 75 km. Geológovia zistili pravidelne sa opakujúce erupcie každých 600 tisíc rokov. Naposledy vybuchol pred 640 tisíc rokmi. Môžu sopky, a zvlášť supervulkány, poslať našu technicky vyspelú civilizáciu do zabudnutia na smetisko dejín?

vat.pravda.sk/zem/clanok/62243-supervulkany-maju-cholericku-povahu

www.novinky.cz/veda-skoly/269126-supervulkany-mohou-znicit-civilizaci-a-probouzeji-se-casteji-nez-se-soudilo.html

www.topky.sk/cl/13/1312304/Supervulkany-v-Europe--Vybuch-by-pochoval-aj-Slovensko-

    Podľa rôznych modelov by sa dostali pri výbuchu supervulkánu do ovzdušia obrovské množstvá prachu, ktoré môžu obmedziť dopad slnečných lúčov, spôsobiť pokles teplôt na Zemi až o niekoľko stupňov, spomaliť alebo zastaviť fotosyntézu s následnou neúrodou. Ak by nastala dlhodobá zmeny klímy v priebehu niekoľkých mesiacov, pre ľudstvo by to malo katastrofálne následky. Ak by takýto stav trval niekoľko rokov, dá sa povedať, že by to znamenal koniec technicky vyspelej civilizácie. Kto z nás si dokáže zaobstarať jedlo lovom? Kde, ak by nedostatkom potravy zahynuli aj zvieratá? Kto by prežil? V našich zemepisných šírkach asi málokto. Najskôr ľudia v rovníkových oblastiach planéty. Aké stopy po našej vyspelej civilizácii by po nás ostali po pár storočiach okrem mýtov o kovových vtákoch, veľkých mestách, strojoch, ktoré sa samy pohybujú,...? Ďalšie nechávam na fantázii čitateľa.

Odkaz na dokumentárny film: Apokalypsa - Kdy a jak

Vydáno: 17. 07. 2012

Přečetlo: 1784 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): lup

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ ...

18. 07. 2012 12:13

lup

¤ lupe

17. 07. 2012 13:54

Dana P.

Číst komentáře