"Veda je len perverziou pokiaľ jej najvyšším cieľom nie je lepšie ľudstvo." (Tesla)

"Neviem odkiaľ mi prichádzajú nápady. Akoby mi ich niekto posielal do hlavy" (Nikola Tesla)

( Video): Šílená elektřina - Nikola Tesla

Nikola Tesla

    Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúske cisárstvo (dnes Chorvátsko) - 7. január 1943, New York) bol americký fyzik srbského pôvodu, vynálezca a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov. Jeho patenty a teoretická práca formovali základ moderných systémov na striedavý prúd (elektrická energia), vrátane polyfázových energeticko-distribučných systémov a motorov na striedavý prúd, ktoré umožnili začiatok etapy zvanej Druhá priemyselná revolúcia. Známy je tiež vďaka svojim príspevkom k fyzike elektriny a magnetizmu koncom 19. a začiatkom 20. storočia, bol vynálezcom rádia. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie - tesla (T).

    Hoci bol Tesla veľký vedecko-technický génius, nemal výraznejšie podnikateľské schopnosti, často sa zadlžoval a mal právnické problémy v uznaní viacerých svojich patentov, pričom sa dostal do konfliktov s inými vynálezcami a podnikateľmi, predovšetkým s Thomasom Alva Edisnom a s Guglielmom Marconim. Neskôr sa navyše zaoberal vizionárskymi, no ťažko zrealizovateľnými a drahými projektmi, ako bola napr. bezdrôtová distribúcia elektriny. Kvôli všetkým týmto faktorom sa dostal do finančných problémov, utiahol sa do ústrania a 7. januára 1943 zomrel pomerne chudobný a zabudnutý v jednom z newyorských hotelov vo veku 86 rokov.

    Nikola Tesla sa narodil 10. júla 1856 srbským rodičom v dedine Smiljan blízko mesta Gospić v dnešnom Chorvátsku. Od detstva vynikal talentom na prírodné vedy, študoval na univerzitách v Grazi a v Prahe. V roku 1880 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval v telegrafnej spoločnosti a začal sa intenzívne zaoberať výskumom elektriny, pričom prišiel na princíp striedavého prúdu. O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža a v júni 1884 sa trvalo usadil v Spojených štátoch (občianstvo tam získal v roku 1891).

    Tesla začal v roku 1884 pracovať vo firme EDISON CO, pretože od malička si predstavoval ako spolu s Edisonom vynaliezajú rôzne vynálezy. Po nezhodách s Edisonom súvisiacich hlavne s nedostatočným Teslovým finančným ohodnotením v roku 1886 založil vlastnú firmu: Tesla Electric Light & Manufacturing. Firma hlavne vyrábala a patentovala vylepšenia na oblúkové lampy. Tesla mal však zakrátko nezhody s investormi, pretože chcel vyrábať striedavý prúd, s čím nesúhlasili a vyhodili ho. Nenašiel si prácu v elektrickom odbore a istý čas musel ako robotník kopať jamy. V roku 1887 podpísal zmluvu s Edisonovým veľkým rivalom George Westinghouseom, ktorého zaujali Teslove nápady a od ktorého tak obdržal 1 000 000 dolárov, za ktoré si zariadil vlastné laboratórium. Pokračoval v ňom vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil v ňom aj mnoho iných objavov, napr. roku 1890 vynašiel vákuované žiarovky svietiace bez vlákna. Už roku 1891 sa začal zaoberať technológiou rádiového prenosu a v roku 1893 ako prvý na svete verejne demonštroval rádiokomunikačný prístroj. Teslove objavy a vynálezy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch, dal si prihlásiť okolo 300 patentov. Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľajší produkt jeho primárnych výskumov a niekedy si hneď neuvedomil ich budúci potenciál, kvôli čomu ich nepublikoval a neskôr mu tak nebolo prisúdené jeho prvenstvo. Napr. už v roku 1887 ako prvý objavil tzv. Röntgenové žiarenie (pomenované po W. Röntgenovi, ktorý ho však "znovuobjavil" až o 8 rokov neskôr), je dokonca možné, že objavil laser viac ako pol storočie od jeho preukázaného objavu.

    V 90. rokoch narastali jeho konflikty s Edisonom v tzv. Vojne prúdov, v ktorej sa horlivo diskutovalo o otázke vhodnosti použitia jednosmerného alebo striedavého elektrického prúdu. Edison, ktorý chcel mať monopol na distribúciu jednosmerného prúdu vynaložil veľa úsilia a financií, aby očiernil Teslov koncept, no nakoniec neuspel a v roku 1896 firma Westinghouse Electric Corporation uviedla do prevádzky veľkú elektráreň na Niagarských vodopádoch s rozvodným systémom využívajúcim Teslove transformátory napätia, ktoré zanedlho úplne vytlačili jednosmerné rozvody.

    V roku 1899 sa Tesla presťahoval do mestečka Colorado Springs, kde si vybudoval veľké špecializované laboratórium, v ktorom sa niekoľko mesiacov zaoberal na svoju dobu neuveriteľne pokročilými a vizionárskymi výskumami súvisiacimi hlavne s bezdrôtovým prenosom elektrickej energie. Colorado Springs Tesla opustil v roku 1900, získal financie od miliardára J. P. Morgana a s ich pomocou sa pustil do veľkého projektu tzv. Wardenclyffeskej veže, ktorá mala umožňovať bezdrôtovú distribúciu elektrickej energie na veľké vzdialenosti. S výstavbou 57 metrov vysokej veže sa začalo na Long Islande nasledujúci rok, celý projekt si však vyžadoval ďalšie dofinancovanie a keď Morgan po niekoľkých rokoch nevidel návratnosť svojich investícii, prestal Teslu podporovať. Hoci sa Tesla snažil získať investície aj z iných zdrojov, nebol úspešný, projekt nikdy nebol dokončený a Wardenclyffeská veža bola v roku 1917 zbúraná. Tesla sa navyše dostal do veľkých právnických ťahaníc s Guglielmom Marconim o vynález rádia. Teslu veľmi znechutilo, keď Marconi dostal v roku 1909 Nobelovu cenu za fyziku pre objav rádia, hoci on ho objavil už niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jednoznačne preukázateľné, Marconi mal v tej dobe veľký vplyv a tak tento spor nakoniec vyriešil súd v Teslov prospech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. V roku 1915 bolo pôvodne ohlásené, že Tesla dostane Nobelovu cenu za fyziku, no z neznámych príčin sa tak nakoniec nestalo (podľa niektorých ju údajne Tesla odmietol).

Vydáno: 01. 04. 2012

Přečetlo: 2362 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): garias

Zpět na články..

Komentáře k článku...