• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zamyšlení -

    Neviem, či tento článok patrí na portál, ktorý sa venuje záhadám. Ale ak tu bol zverejnený článok s názvom „O firme, ktorá je tu už vyše 2000 rokov“ zo dňa 20.5.2011 s následnou diskusiou o negatívnych činoch, ktorých sa dopustila cirkev, tak sem patrí aj toto moje pojednanie o prínose kresťanských cirkví pre Európu.

    V posledných rokoch sú médiá, internet a rôzne diskusie k článkom na nete, plné útokov na cirkev. Kritizujú ju za pedofíliu, za vojny v dávnej histórii, inkvizíciu, osočujú a vymýšľajú spôsoby, ako ju aspoň slovne napadnúť. V médiách, blogoch, diskusiách prevažujú priam nenávistné slová voči cirkvi. V diskusiách je cirkev napádaná, niekedy doslova nepravdivo osočovaná, bez možnosti brániť sa, obhajovať. Cirkev nedostáva na svoju obhajobu v médiách priestor. Poznajú ľudia útočiaci na cirkev celú pravdu o cirkvi, o jej učení, o ľuďoch, ktorí pre ľudstvo priniesli niečo pozitívne? Alebo nevedia a jednoducho vo svojej nenávisti ani nechcú vedieť a na hodnotenie im stačí niekoľko informácií o tom, čo spáchali cirkevní funkcionári pred stáročiami?

    Asi pred dvomi rokmi boli na Slovensku niekoľkí členovia františkánskej rehole obvinení zo zneužívania neplnoletých chlapcov. To bolo sústo pre médiá!!! Predstavitelia cirkvi a pedofília!!! Média sa predháňali vo zverejňovaní pikantností. Po nejakej dobe sa chlapci priznali, že si všetko vymysleli. Média ani nejako zvlášť nezverejňovali informáciu o prepustení františkánov z väzby. Média už nemali záujem o zverejnenie pravdy, česť výnimkám. Nik sa nepotreboval ospravedlniť za osočovanie ani františkánom, ani cirkvi. Stačilo, keď média do cirkvi „kopli“ zo všetkých strán. Je to účelové útočiť na cirkev? Podľa slovenského zákona č. 308/1991 Z. z. (bývalý federálny) o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností je cirkev definovaná v §4 ods. 1:

    „Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“

Podľa kresťanského vysvetlenia:

    „Cirkev je spoločenstvo veriacich (náboženská organizácia) kresťanskej viery.“

    Podľa spomínaného zákona je registrovaných na Slovensku 18 cirkví a náboženských spoločností. Cirkev netvoria len katolíci, len kňazi a cirkevní funkcionári. Sú to v prvomrade milióny radových veriacich na celom svete rôznych kresťanských cirkví. Každé spoločenstvo ľudí sa posudzuje nielen podľa názorov, učenia, ale aj podľa skutkov. Veľa zla, ktoré vykonala v minulosti cirkev, je názornou ukážkou toho, ako je možné pre svoje egoistické a mocenské postavenie zneužiť jedno z najušľachtilejších učení, aké ľudstvo pozná. Veľa sa popísalo o negatívnych veciach, ktorých sa katolícka cirkev dopustila v minulosti. Tieto negatíva sa v minulom režime úmyselne vyzdvihovali, zveličovali, nespomínali sa žiadne pozitíva, žiaden prínos pre súčasnosť. A to trvá dodnes. Skutky, ktoré vrhli zlé svetlo na cirkev vykonali jednotlivci, a urobili hanbu celej cirkvi. Naozaj nepriniesla cirkev nič pozitívne pre tento svet?

    Svojim článkom by som si dovolil predložiť niečo z pozitívneho, čo zanechala cirkev pre našu dobu. Rozhodol som sa takto z jednoduchého dôvodu: aj najväčší zločinci (napr. Göring, Hess,....) neboli súdení bez možnosti obhajoby. Keďže cirkev v týchto diskusiách nemá priestor na obhajcu, pred vynesením rozsudku som sa rozhodol obhajovať cirkev ja. Nie som tak znalý histórie a problematiky cirkvi, nie som ani teológ, aby som dokázal predniesť a zhodnotiť všetky pozitíva. Predkladám len tie, ktoré sú mi známe z literatúry, archívov, dokumentárnych filmov.

    Pozrime sa teraz na prínos, ktorý zanechala cirkev pre dnešnú Európu. Nemienim tu písať o architektonických skvostoch, ktoré krášlia naše mestá, ktoré ako turisti obdivujeme. Nemienim písať ani o sochách, obrazoch, hudobných, literárnych a iných umeleckých dielach. Taktiež nebudem písať o výchove k morálke, k láske k blížnemu, k pokore, k rešpektu, k poslušnosti,... Cirkev vychovávala a viedla ľudí úcte k autorite, úcte k rodičom, úcte k starším, úcte k životu, úcte k prírode. (Dnes nemá cirkev taký vplyv a pozrime sa, čo robíme napríklad s prírodou, aká je morálka vo svete?) To sú všeobecne známe veci, ktoré si ani neuvedomujeme. Chcem však poukázať na fakty, ktoré sú menej známe, o ktorých sa nepíše.

    Cirkvi vďačíme za „náš“ jednotný európsky letopočet. V dobe existencie Rímskej ríše sa počítal letopočet od založenia Ríma. V priebehu 4. storočia strácal Rím na význame. Ak by jeden kňaz menom Dionysius Exiguus nebol dostal za úlohu vypočítať rok narodenia Ježiša, od ktorého sa počíta letopočet, mohlo to byť pre najbližšie desaťročia, možno aj storočia, s kalendárom v Európe zaujímavé. Letopočet sa ujal a dodnes sa ním riadi celý svet. Náboženstvu „vďačíme“ za nedeľu ako deň pracovného pokoja, ako deň Pána.

    V období rozpadu Rímskej ríše bola cirkev ako organizácia s pevnou štruktúrou, ktorá v mnohých prípadoch nahrádzala úlohy prislúchajúce štátnej správe, plnila aj svetské administratívne funkcie, napomáhala vytváraniu štátnych útvatov.

    Pytagorova veta, Archimedov zákon, Heronova parná banka, Thalesova kružnica, Euklidovská geometria - to sú pojmy, s ktorými sa stretáva každý žiak základnej školy na hodinách matematiky a fyziky. Vergílius, Platón, Ptolemaios, Aristoteles, Sokrates, Hiparchos, Herodotos, Jozef Flavius,... (a ďalšie) mená antických spisovateľov, filozofov a „vedcov“ poznáme taktiež zo školy. Zamyslel sa niekto nad faktom, že dodnes poznáme ich diela? Žiadne dielo spomínaných antických filozofov a spisovateľov sa nedochovalo v origináli. Ako je potom možné, že sa nám zachovali viacej ako dve tisícročia?

    Približne v 6. storočí sa začali v Európe zakladať kláštory. Mnohí ich obyvatelia - mnísi boli vzdelaní. Vedeli čítať a písať, poznali jazyky. V tej dobe to značilo „vzdelaný“. Mnísi však nekľačali v modlitbách od rána do večera pred oltárom, ale vykonávali aj inú, ľudskejšiu činnosť. Opisovali, prekladali, ručným prepisovaním rozmnožovali múdrosť antiky. Celé stáročia až do vynájdenia kníhtlače. Kláštory boli strediskami vzdelanosti, sociálnej starostlivosti (boli tu útulky pre chorých, starých, siroty, pustovníkov). Zakladali hospice (ubytovacie zariadenia pre pocestných), boli strediskami azylu (uchyľovali sa sem ľudia, aby sa vyhli vojenskej službe).

    Hovorí sa, že stredovek je vďaka cirkvi v Európe obdobím temna. Áno je. Ale len pre „verejnosť“. V tejto dobe spravidla ani králi nevedeli písať a čítať. A práve kláštory boli nositeľmi vzdelanosti. Za múrmi kláštorov prebiehala v dnešnom ponímaní čulá „vedecká práca“. Medzi mníchmi boli aj takí, ktorí sa venovali napríklad pestovaniu kvetín, zeleniny, ovocia, včelárstvu, mali vinice i polia, chovali domáce zvieratá na mäso, venovali sa remeslám. Skrátka kláštory boli sebestačné. V kláštoroch sa venovali šľachteniu rastlín, ovocných stromov štepením, pestovali liečivé rastliny. Napríklad svätá Hildegarda z Bingenu sa venovala botanike a liečila liečivými rastlinami. Mnísi robili zápisky z „pokusov“ a tým spĺňajú kritéria „systematickej vedeckej práce“. Venovali sa filozofii, humanitným aj prírodným vedám - matematike, geometrii, astronómii, alchýmii. Preberali, prekladali a rozmnožovali múdrosti od Arabov a Židov - najviacej v Španielsku, kde spolu žili kresťania, Židia a Arabi. Samozrejme, že uvedeným činnostiam sa venovali aj iní vzdelanci, nielen mnísi.

    Viete aké „povolanie“ mali známe osobnosti Mikuláš Koperník, Giordano Bruno, Ján Ámos Komenský, Prokop Diviš (vynálezca bleskozvodu)? Zopár ďalších osobností z oblasti matematiky, ktorí boli mníchmi alebo kňazmi: Luca Bartolomeo de Pacioli (považovaný za otca účtovníctva), Bonaventúra Cavalieri Francesco (matematika, optika, astronómia), Tomáš Sackl - český matematik. Kláštory po celej Európe zakladali školy, neskôr sa z nich vyvinuli univerzity, kde prednášali spočiatku kňazi ako profesori a vedci. V období 15. až 19. storočia na univerzitách študovalo veľa známych osobností z oblasti humanitárnych vied, ale aj matematiky, fyziky, chémie, medicíny, biológie. Predpokladám, že ak by cirkev nezakladala školy, určite by ich založil niekto iný - napríklad Mária Terézia.

    Otázne je, či vzdelanosť za múrmi kláštorov mala vplyv na oddialenie priemyselnej revolúcie a vedeckotechnického rozvoja. Podľa môjho názoru asi nie. Vzdelanci študovali v cirkevných zariadeniach. Chýbal im však v tej dobe napríklad matematický aparát. Stredoveku chýbali suroviny, technológia a skúsenosti potrebné k technickému rozvoju. Všetko mohlo súvisieť s počtom obyvateľstva, nákazlivými chorobami, neustálymi vojnami, hladomorom,... ktoré decimovali nielen obyvateľstvo, ale aj vzdelanosť.

    Aj kňazom vďačíme za mapy z novoobjavených území Ameriky, Afriky,... Kňazi boli prakticky na každej výprave do objavených svetov. Venovali sa síce aj menej ušľachtilej činnosti, ale aj vďaka ním historici vedia, kde, v akom počte, ako žilo, čím sa živilo domorodé obyvateľstvo pri príchode Európanov. Prečo práve kňazi zanechali tieto informácie? Spravidla boli jediný z posádky, ktorí vedeli písať.

    Na škole sme sa učili o dejinách našej vlasti a Európy. Opäť otázka: odkiaľ máme tieto informácie? Odpoveď jednoduchá. V kláštoroch a na farských úradoch boli zriaďované knižnice. A neboli v nich len výtlačky náboženskej literatúry, ale aj knihy filozofické, právnické, hospodárske, prírodovedecké, antické diela. Kňazi na farách, v kláštoroch viedli kroniky, robili zápisy o stave farností. Tieto písomnosti obsahujú pre historikov neoceniteľné informácie. Obsahujú informácie o počte a zložení obyvateľstva vo farnostiach, remeslách, majetkových pomeroch, chorobách, vojnách, živelných pohromách, neúrode, počasí, ale aj o trhoch, obchodných stykoch,...

    V poslednej dobe je v obľube vytvárať rodokmene. Fajn. Ale kde začať hľadať? V akých záznamoch? Cirkev viedla poriadne kvalitné záznamy, z ktorých sa dá aj dnes čerpať. Sú uložené v štátnych archívoch. Podľa cirkevných matrík je možné vystopovať predkov do hĺbky niekoľkých storočí. Aké sú tu informácie? Dátum a miesto narodenia a krstu, mená rodičov, starých rodičov z oboch strán, krstných rodičov aj s miestom ich krstu, jednotlivé prijaté sviatosti až po dátum úmrtia. A môžete pátrať.

    Veľa sa hovorí o križiackych výpravách, ako o temnej stránke cirkvi. Áno, je to fakt. Ale tak ako každá vojna, aj križiacke výpravy zohrali aj pozitívnu úlohu. Európa sa bližšie zoznámila s arabskou kultúrou, spoznala výrobu skla, hodvábu, bavlnu, viazanie kobercov, stavby veterných mlynov, či zavlažovanie polí. Začala sa v Európe pestovať ryža, mak, špenát, južné ovocie, citrusy - plodiny v Európe neznáme. Podnietili vznik a rozvoj peňažných ústavov. Ďalšou temnou stránkou cirkvi sú inkvizičné súdy. Stretol som sa s názormi, že boli upálené milióny ľudí. Podľa informácií z dokumentárnych filmov bolo v období od 12. do 16. storočia v celej Európe vyše 40 000 procesov. O život prišlo „len“ okolo 1 000 odsúdených, ktorí nechceli „odvolať svoj názor“. Ľahko dnes súdime dve najtemnejšie stránky dejín cirkvi podhľadom človeka 21. storočia, ale skúsme sa na ne pozrieť očami stredovekého človeka, vžiť sa do jeho myslenia, psychiky, ideológie. A potom posudzujme.

    Toľko o nespočítateľných anonymných kňazoch a mníchov, ktorí nám zanechali antické diela, kroniky, matriky, historické záznamy, vyšľachtené plodiny a mnoho ďalších vecí.

Pokračovanie...