    Predstavte si, že máte dostatočný kapitál, a materiálne Vás nič nenúti k nejakej činnosti. Čo budete robiť? Za neprítomnosti vonkajšej nutnosti. To, čo budete robiť za neprítomnosti vonkajšieho prinútenia aj je bázové želanie Vašej osobnosti. Jadro osobnosti sa skladá do siedmich rokov. Ak sa pozriete, čím sa zabávajú bohatí ľudia, odrazu pochopíte, čo oni v skutočnosti chcú. Čím sa zaoberajú, keď ich nič k tomu nenúti.

    Na to, aby ste pochopili túto históriu základného želania osobnosti, je nevyhnutné si spomenúť na tento jednoduchý fakt - o čom ste snívali v detstve? Predstavte si - chlapec, ktorý sníva, že bude najsilnejší a všetkých porazí. Alebo chlapec - ktorý sníva, že bude najmúdrejší, že mu všetci budú závidieť a bude slávny. Alebo dievčatko, ktoré žije v dedine mestského typu a túži po tom, že sa bude blýskať v Monte Carlo, a potom sa objaví princ, ktorý ju ocení a vyzdvihne, pretože pochopí, že ona nie je len krásna a príťažlivá, ale super - top. Alebo dievčatko, ktoré sníva, že vystúpi na scénu ako speváčka, tanečnica alebo herečka a plný štadión jej bude tlieskať a hľadieť na ňu v úžase. Alebo chlapec, ktorý sníva o tom istom.

    Za týmto všetkým je skryté jedno - túžba po sociálnom víťazstve. Tieto detské túžby sú základné túžby našej osobnosti. Potom sa život každému poskladá po svojom a začína sa nutnosť. Niektorým sa zadarí. Podarí sa im pohybovať po línii bázového želania, ale niektorým sa nezadarí. Sú prinútení zarábať na svoj kúsok chleba v pote svojej tváre.

    Je prirodzené, že všetky tieto túžby sa rozdrobia, transformujú a naberajú iné formy. Dievča túži stať sa kráľovnou hoci len na svojej ulici, chlapec, ktorý sníval, že všetkých porazí, je spokojný s tým, že vyhral mestskú súťaž, a potom to už úplne prestane mať význam, ale chlapec, ktorý sníval, že zarobí veľmi veľa peňazí, býva pravidlom, že túto túžbu zrealizuje. Ak po tom skutočne túžil.

    Raz v Moskve, v hoteli Metropol, sme boli na seminári, ktorý poriadali kanadskí misionári, ktorí pricestovali do Ruska. Mali takú variantu zúženého evanjelia - sedem pravidiel a štyri prikázania. V tejto situácii sa stala príhoda, ktorá sa mi navždy vryla do pamäti. Vystupoval predseda výboru riaditeľov Kanady. Vystúpil a jeho podstata - mala päť rokov. Začal rozprávať, že v detstve sa najviac bál toho, že bude chudobný. Jeho detská túžba bola - stať sa veľmi - veľmi bohatým človekom. A stal sa veľmi-veľmi bohatým človekom. Ale keď sa stal veľmi-veľmi bohatým, rozhliadol sa okolo seba a pochopil, že žena - je úplne neznámy človek, kto sú deti, nechápal, tu ho zrazu udrelo, uveril v Krista a začal robiť misionársku prácu. To bolo úžasné.

    K čomu je táto poznámka? Toto bol chlapec, ktorý túžil po bohatstve a stal sa veľmi bohatým človekom. Sú, samozrejme, chlapci a dievčatá, ktorí podriadili svoj život svojej detskej túžbe a podľa princípu - účel svätí prostriedky, dosiahli svoju realizáciu. U väčšiny procesy socializácie, sociálno-psychologický svet, sociálny tlak, toto všetko pridusil. Život ťa oláme, život ťa naučí. Preto, ak chcete pochopiť základné želanie svojej osobnosti, musíte sa obrátiť k svojmu detstvu a spomenúť si na svoje detské túžby. O čom ste túžili, fantazírovali, čo ste si predstavovali ako sociálne víťazstvo. To aj je zóna vašich bázových želaní na úrovni osobnosti. Ak vaša dnešná činnosť zapadá do tejto zóny, budete úspešní. Možno nie v takých rozmeroch ako ste túžili v detstve, ale určite úspešní, lebo v tom je ten tajný zdroj vašej subjektívnosti. Ak nezapadá, nebudete úspešní, budete sa trápiť, túžiť, zatracovať, zvaľovať to na blízkych alebo na seba samého. Preto, ak sa vo Vás toto prianie zachovalo, a máte silu a vôľu na to, tak sa postarajte, plynule, dospelým spôsobom premiestniť sa tam. Netreba všetko zahodiť, plynule.

    Ľudia, ktorí snívali o sláve, hľadajú peňaženku, pretože nikdy nesnívali o peniazoch, nikdy sa nezamysleli, kde zoberú peniaze na túto slávu, hľadajú peňaženku a moc, ľudia, ktorí snívali o moci, hľadajú peňaženku a slávu, ale ľudia, ktorí snívali o peniazoch , hľadajú peniaze. A títo ľudia sa stávajú bohatými. Žiaľ, podarilo sa k tomu nájsť len málo slov, nedokázal som vystúpiť, ako sa ukázalo. Dlho som sa trápil, ako sa k tomu dostať, ale ako výsledok prišlo málo slov, ako to vyjadriť. Ako vždy, príčina, v slovách, vyzerá veľmi jednoduchá. Ak si pamätáš dichotomickú rovnováhu, pochopíš, že nie sú zlé a dobré želania. Každé chcem je sväté, v tom zmysle, že ono aj robí človeka, ale každé odklonenie od základných želaní, ničí človeka.

Prečo ľudia, ktorí snívajú o sláve, hľadajú moc a peňaženku?

    Pretože sláva - to je krehkosť, ale moc ochraňuje, dáva bezpečnosť, ale peňaženka dáva možnosti. Preto producent je dôležitejší ako herec, agent je dôležitejší ako herec, galerista je dôležitejší ako herec, dôležitejší je ten, kto dáva peniaze. Ak nie je peňaženka a moc, čo je to za sláva? Ale tí, čo túžia po moci, prečo hľadajú slávu? Pretože moc, sama o sebe, neprináša slávu. Poslanci najvyššieho zhromaždenia, koľkí z nich sú známi? Ostatní len snívajú o tom, aby sa preslávili. Tak, prezident, premiér, minister aj to známy. Predchádzajúceho premiéra, ministra si pamätáte? No, kto si ho pamätá? Ale terajšieho, nie je možné si nevšimnúť.

    Každý z týchto troch zástupcov - sláva, moc a peniaze - je dobrý, ak sú všetci traja súčasne, ale ľudia o troch veciach nesnívajú. Ľudia snívajú len o jednej z nich.

    Je jednoduché pravidlo, nedávajte nikdy dve otázky naraz. Veľa ľudí pohorelo na rokovaniach, lebo zrazu dali dve, tri aj štyri otázky naraz. Spolubesedník si vtedy vyberá tú otázku, na ktorú sa mu pohodlnejšie odpovedá a tak vzniká úplný nezmysel. Nikdy neodpovedá na prvú, lebo tú už zabudol. Preto ak zadáš otázku, čakaj na odpoveď, ak dostaneš odpoveď - zadaj nasledujúcu otázku.

    Tak je to aj v živote. V detstve snívajú o niečom jedinom. Ostatné je len prílohou. Ale s prílohou sú komplikácie. Prílohy, ak nie sú bázovými želaniami, podliehajú sociálnej sugescii. V niektorých sociálno psychologických svetoch jednoducho hudú, snívať je zle, byť vynikajúcim je nepekné, chcieť moc - je zločin? Všetko závisí od sociálno-psychologického sveta, všetko okrem jedného - bázového želania. Bázové želanie - je osobné vlastníctvo. Múdry človek Machiavelli, a tak isto nemenej múdry zakladateľ rádu jezuitov Loyola, hovorili - cieľ ospravedlňuje prostriedky. Je to čisto racionálny prístup. Všetci tak nemôžu postupovať, lebo kto bude hrať druhého hrobára? A na to, aby mal kto hrať druhého hrobára, existuje sociálne sugescia a sociálny tlak. Každý nech si hľadí svojho - národná múdrosť. Seď a nedávaj kameň do lode. Preto v čase veľkých sociálnych premien, typu revolúcií, kto býva vydvihnutý na prvé miesta.

    Úplne pre nikoho neznámi ľudia. Kto riadil divízie a armády v časoch občianskej vojny? Deti. 17, 19, 22 roční. Tuchačevskij, Jakir, Lazo. Môj otec, keď mal osemnásť bol prokurátorom prvej armády ďalekého východu u Bluchera. Súdil ľudí a odsuzoval ich na odstrel. 18-ročný. Prestala fungovať sociálna sugescia každý nech si hľadí svojho, a plával s prúdom.

    Ktoré ženy prvej polovičky 20-teho storočia sú najznámejšie? Ženy z Ruska: Gala, Elsa Triolet, Lila Brik, Kollontai. Kto vymyslel teóriu pohára vody - tie isté ženy. Kto vymyslel fašizmus? Tí istí dvadsaťroční mladíci z Ruska. Kto vymyslel ruské teórie kozmu? Solovjev, Berďajev, Fedorov, Ciolkovskij. Lermontov v šestnástich rokoch napísal Maškarný bál, drámu žiarlivosti. A takých príkladov sú stovky. V ľubovoľnom čase, na ľubovoľnom mieste zemského povrchu vyskakujú chlapci a dievčatá so svojimi bázovými želaniami. Ako chcete, aby to spoločnosť nepotláčala? Samozrejme potláča. Inak by to bola pre spoločnosť samovražda. Predstavenie sa filmuje. Na Hamleta stojí rad, na Oféliu stojí rad, na kráľa stojí rad, ale druhého hrobára nemá kto hrať. Tak čo, treba mu platiť ako národnému umelcovi?

    Človeku stojí za to dostať sa do zóny bázového želania a objaví sa u neho šialená energia. Je to jadro osobnosti. Nespí, neje, neunaví sa, neobzerá sa okolo, zabúda na všetko a všetkých. A ide do toho.

    Chcete byť úspešný, tak tu je recept, skutočný recept. Všetko, je toho dosť, prejdete naprieč všetkým. To je subjektívnosť, ako sme to označili - najväčšie z veľkého v tomto svete, pretože subjektívnosť môže prežiť svet ako časť seba, tvorenie sveta, ako časť seba. Kto ešte môže prežiť tvorenie sveta? Ale vy ste ubití, ustrašení apoštoli. Vás strašili v detstve, v pubertálnom veku, v mladosti a vy ste vytesnili, zamenili, dali sa prehovoriť , že to nie je pre mňa, že to nedokážem, že som sa nenarodil na správnom mieste, v správnej rodine, v správnej krajine, učiteľ nebol správny alebo ešte niečo iné. Všetci sme sa narodili tu, a nie tam. Majsterka sveta v behu na 100 a 200 metrov, Vilma Rudolph, v detstve ochorela na obrnu a vôbec nechodila. Ja som ju videl, krehká, dlhé nôžky, ale popritom rýchle, nadupané, letí po bežeckej dráhe a vyhráva. Majster sveta v behu na desať tisíc metrov, v detstve bol chorý na obrnu. Jedna noha kratšia, našťastie ľavá. V behu na desať ticíc metrov. Ale viete si predstaviť ako na neho tlačili, kam ideš, čo si sa zbláznil, jedna noha kratšia. A ona - naučila sa chodiť, raduj sa, kam sa hrnieš? Ale ona letí - prichádza aj peňaženka aj moc, pridali sa k tomu, pretože je sa k čomu pridať. Človek, ktorý ide podľa svojho bázového želania, okolo neho sa formujú v priestranstve víchre, on ich ťahá so sebou a daria sa mu také veci, čo ani nemôže byť, aby sa podarilo. A vy ste sa nechali zatlačiť, zmenšiť, prehovoriť, že ste maličkí, že to nie je pre Vás, že to nebolo pre Vás. Tak čo, netreba pľuť na zrkadlo, keď je huba krivá.

    Bol u mňa nedávno biznisman, no taký - vyššia úroveň strednej triedy. Ako začínal? Ako chlapec predával na trhu cudzie ovocie a zeleninu, zarábal peniaze. Kopejky. A bol šťastný. Teraz má kapitál - milión. Kapitál. Sú tisíce takých príkladov, tisíce. A na to nie je nikdy neskoro. Hoci Vám našepkávajú - je neskoro. To sú Vaše zdroje. Patrí len Vám, nikto Vám ho nemôže zobrať. Viac Vy nič nemáte. Môžu Vás len prehovoriť , že ho nemáte, ale zobrať Vám ho nemôžu. To je jadro. A okolo tohto jadra je kolosálny objem, vo vzťahu ku ktorému je takovosť ako ledva postrehnuteľný rámik na fóne vesmíru. A celý tento objem môže byť vtiahnutý do toho víchra, ktorý sa formuje pri cieľovom bytí pod toto bázové želanie. Ľudia sa z toho stavajú na uši. Ale všetko sa deje tak, ako sa deje. Všetci ľudia by to chceli, ale nie všetci sa preto rozhodli. A začína sa život, ktorý Vás je, premieľa.

Mrakodrapy, mrakodrapy a ja taký máááááááličký.

    Na základe mojich bázových želaní ma toto vždy ohromovalo. Pozeráš na človeka a vidíš, aký úžasný by bol jeho život, keby šiel touto cestou. A čo s tým on robí. Nič s tým nerobí. Myseľ bola taká, že treba rozvíjať slabé miesta, treba kanalizovať, aby bolo všetko rovnaké, také šedé, harmonické. Dovtedy, kým som sa nedostal do veľkého športu a neuvidel, čo je tam. Aké sú tam slabé miesta? Treba rozvíjať svoje silné miesto, ak sa chceš stať šampiónom, rekordmanom, dostať sa na olympijské hry. Tam sa nezaoberajú Tvojou slabosťou. Zaujíma ich Tvoja sila. A, prepáčte, v spoločnosti tiež nikoho nezaujímajú Tvoje slabosti. Načo ich nosíte? Načo sa nimi chválite každému, koho stretnete? Zapnete túto platňu a začnete slzami polievať všetko, čo Vás dostalo. Z toho sa obdiv v očiach neobjaví.

    Kto Vás prehovoril, že ste slabí? Kto vložil kult slabosti? Kto vložil kult, že neúspešný - je dobrý človek? Notorik to je dobrý človek? Flákač? to je dobrý človek? Pretože má veľa voľného času, aby počúval vaše bla-bla-bla? Sami ste sa dali prehovoriť. Na začiatku Vás opracovávali všetkými nástrojmi, pilníkmi, zverákmi, až kým neuvytvorili Vašu takovosť. Poznám veľa teórií, kde práve toto zistila podstata.

    Čo je jadro podstaty? Čo je bázové želanie podstaty? Pamätáte? nie je nič silnejšie, než spomienky z detstva.. Nie spomienky na rôzne udalosti, ale spomienky na vaše detské túžby. To je najcennejšie. To je Váš najväčší zdroj sily, lebo vtedy ste ešte žili v totálnosti. Prvé tri roky - to je objemom ako desať rokov za jeden rok. Zostávajúce štyri - to je tiež ešte na zdravie, objemom šesť, päť rokov za rok. Spočítajte, koľko sme prežili za prvých sedem rokov na úrovni prežívaní? Pol života. Je to také množstvo zabalenej energie, ktorú nepoužívame? A my kým sa k nemu doplazíme, tak sme už dôchodci. Dedkovia a babky. Nepoužívajúci tento zdroj. Pretože sú zasugerovaní, zazombovaní. To, čo je pre obyčajného človeka - neprekonateľná prekážka, to isté je pre človeka, ktorý ide od bázového želania - nepostrehnuteľný nádor. To nie je poetická reč, ktorá je zameraná na dospelých ľudí. To je technológia. Bez tohto rozbalenia sa nedokážete stať tým, čím ste mali zameranie sa stať, ale ostanete tým, kým ste boli,vzdávajúci sa svojho najsilnejšieho a najväčšieho zdroja - bázového želania. To sa Vám len tak zdá, že ste snívali o tom aj o tom. Vy ste si želali niečo, čo bolo jedno. Ach, kde sú moje želania, moje túžby?

    Teraz si pohovorme o bázových želaniach v množnom čísle. Jadro podstaty - je štruktúrované vo vedomí ako totálne prežívania duše, teda je to rozbalené jadro duše. Rozbalené v zmysle individuálne sformované. Pretože totálne prežívanie nebolo len jedno, tak každé prežívanie, to je energia reality. Takých prežívaní, ako je pravidlom, bolo niekoľko. Aké sú nivelizačné body podstaty?

    Ľudia, príroda, vesmír. Pretože podstata, ako sme hovorili - to je intelektuálny útvar, tak v dointelektuálnom stave, nie sme schopní objaviť svoje bázové želania. Len vtedy, ak sa totálne prežívanie uskutoční už neskôr, mihne sa niečo, čo je v súlade s bázovým želaním podstaty. Preto vplyv podstaty, jej materiálu, jej energie, jej bázových želaní na človeka v dointelektuálnom stave, teda v stave, kým obsluhuje svoje potreby, je nepriamy, cez mechanizmy podvedomia, čisto automaticky. Predovšetkým je to spojené s potrebami nových informácií. Aká informácia Vás zaujíma počas celého Vášho života? O prírode, o biológii? ľuďoch, teda psychológii? vesmíre, teda filozofii? Čo vás v skutočnosti zaujíma. Nie preto, že treba skladať skúšku, nie preto, že je to treba. Mimo situácie treba. O čom by ste chceli vedieť maximálne niečo nové? Maximálne široko, maximálne hlboko. To aj je hlavné bázové želanie podstaty, ktoré je možné odhaliť cestou priameho sebapozorovania v intelektuálnom stave. Vyrástol som vo svete, kde hlavným zdrojom informácie boli knihy, čítal som neskutočne veľa, takže ja som si ľahko mohol vyčleniť, aké oblasti ma zaujímali. Tí z Vás, ktorí mali vyčlenené iné zdroje informácií - rozprávania ľudí, televízor, časopisy, ktoré Vás zaujímali, noviny, knihy, internet. Predstavte si, že máte neohraničené množstvo voľného času. Pod rukami knižnicu ľudstva. Čo si budete vyberať? Bez potreby, pre vlastné uspokojenie? To aj je prejav základného želania podstaty. Ja som mal tri totálne prežívania v detstve, tri. Tri základné želania podstaty. Keď sa dokopeš až do príčin, všetko vyzerá tak jednoducho, čuduješ sa, prečo som to predtým nedokázal formulovať slovami? Hádanka. Vôbec, ja som predtým bol taký zatemnený. Nerád som vydával skrytú informáciu. Hoci už dávno si zarábam tým, čo rozprávam, hlavne tým. Veľa vecí, o ktorých rozprávam v našom klube, som vlastne nerád rozprával, mal som také vlastníctvo k informácii. Samotná situácia a podmienky kontraktu, že ide o profesionálnu činnosť medzi vami a mnou, intelektuálna situácia ma doviedla k tomu, že Vám hovorím veľa vecí a veľa vecí prvý krát formulujem do textu.

    Takže, prvý spôsob ako odhaliť bázové želanie podstaty, je preanalyzovať aká informácia Vás zaujíma najviac zo všetkého. To nemá vzťah k zvedavosti, môžem vás ubezpečiť. Zbierka informácií, ak je aktivizovaná zvedavosťou, sa realizuje v automatickom režime a nemá žiadnu presnosť. Ochrana tretej funkcie, upevnenie prvej, výdaj cez druhú. To je všetko. Všetko je tam automatické. Ale čo je tam mimo situácie potreby? Len tri objekty - príroda, ľudia, stvorenie sveta (vesmír). Prirodzene, že ľudia, ktorých zaujíma stvorenie sveta - sú alebo filozofovia alebo vedci. Ľudia, ktorých zaujíma príroda - sú ľudia vedy, alebo je to otázka vzťahov pohlaví alebo šamanstvo. Až do mágie predmetov. Ľudia, ktorí sa zaujímajú o ľudí - to sú znalosti konštruktívnej psychológie, sociálnej psychológie, až po ezoterické formy.

    Na všetky totálne bázové prežívania je možné si spomenúť. Nehľadiac na to, že sa to deje vo veľmi skorom detstve, ak si budete nasmerovane spomínať na menovite prežívania, menovite totálne, tak sa zachvejte tak isto, ako ste sa chveli vtedy. To sú veľmi mocné odtlačky. Nachádzajú sa v dosažiteľných zónach bázovej pamäte a zapájajú telesnú a nervovú pamäť. Preto je možné si na ne spomenúť a to má zmysel. Prečo? Je v nich zabalené ešte viac energie ako v bázovej pamäti osobnosti. To už je kolosálny zdroj. Zdroj, ktorý môže prejsť všetkým. To aj je Duch človeka v jeho konkrétnosti. Je to neuveriteľná sila, ktorá ak je úplne rozbalená , totálne prežívanie dá obrovské množstvo energie. S čím sa to dá porovnať? S rozštiepením jadra, s jadrovou energiou. To je jadro podstaty. Rozbalenie tohto jadra dá kolosálnu energiu, preto je veľmi dôležité mať veľmi štrukturovaný intelekt a veľmi štruktúrovaný subjekt na to, aby dokázal túto energiu používať, nie živelne, lebo živel Vás strhne, ale ako zozbieraná veža. A všetci, zvedaví, sa pokúšajú k tomu dostať. Jedni viac profesionálne, iní úplne neprofesionálne, zväčšujúc množstvo pacientov psychterapeutom, psychiatrom, ničia svoj život a život druhých ľudí. Je to energia, s ktorou veľmi neslobodno žartovať, lebo vládne silou, ktorá mení realitu okolo vás. To, o čom sme hovorili, keď sme hovorili o subjekte. Menovite ide o tieto totálne prežívania a zabalené stvorenie sveta, ako časť vašej subjektívnosti.

Na začiatok je potrebné sa zorientovať na úrovni potreby novej informácie.

    Nasleduje etapa pri našom vzájomnom stretávaní, ktorá bude zasvätená rozbaleniu základných želaní podstaty. Veľmi gramotne, veľmi postupne, paralelne, budeme vytvárať zodpovedajúce štruktúry, ktoré môžu túto energiu riadiť a objektivizovať.

    Úloha bola opísať svoje sociálne záujmy, nie vzťahy, ale záujmy. Doplníme k tomu analýzu bázových želaní. Bázové želania osobnosti, rozpamätanie, o čom ste snívali a informačná analýza bázových želaní osobnosti.

    Takto sme sa dokázali racionálne, intelektuálne dopracovať do zatiaľ prvého opisu vnútorných rezerv našej subjektívnosti, ktorý nepoužívame alebo zatiaľ nepoužívame v každodennom živote.

    Sú takí herci, volajú sa majstri epizódy. Nikdy nehrajú hlavné role. Hrajú vždy krátke epizódy, ako prvý hrobár, druhý hrobár, no zapamätajú sa navždy. Je to k otázke o tom, že hlavná rola, nie je tá, ktorá je najväčšia, ale na ktorú sa dlhšie pamätá.

Neznámy autor

Vydáno: 18. 03. 2011

Přečetlo: 1822 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): Tatiana Horňáková

Zpět na články..

Komentáře k článku...