Dobre si pozrite nasledujúce obdĺžniky a vyberte, ktorý z nich sa vám páči najviac - je vám najpríjemnejší. Ktorý sám vám zdá byť trebárs najvyhovujúcejší ako tvar kuchynského stola, alebo pôdorys vašej záhrady.

    Ak ste si vybrali obdĺžnik D, tak patríte do skupiny drvivej väčšiny ľudí (75 percent z opýtaných), ktorá ukázala pri ankete na obdĺžnik D so slovami: „Obdĺžnik tvaru D, mi pripadá najvhodnejší.“

    Prečo sa nám zdá byť skvelý práve obdĺžnik d? Je tomu tak údajne preto, že podobné pomery rozmerov vyvolávajú u ľudí signály s mimoriadne priaznivou informačnou rezonanciou. Obdĺžnik D je totiž pomeru 1 ku 1,618, alebo inak - v pomere zlatého rezu.

    "Geometria má dva veľké poklady: Pytagorovu vetu a zlatý rez. Prvý má cenu zlata, druhý pripomína drahocenný kameň."
Johannes Kepler

    Určite sa každý z nás v škole už učil slávnu pytagorovu vetu. Čo ale zlatý rez (číslo PHI)? Viete o čo sa jedná? Hovorí vám to niečo? Podľa mňa sa jedná o nesmierne zaujímavú konštantu, ktorá by v škole nemala chýbať.

    V rokoch 1170 až 1230 žil Talian menom Leonardo Pisano, ktorý sa preslávil svojou knihou „Liber abacci“. Tento muž sa zaoberal matematikou a aj veľmi známym prípadom pozorovania rodiacich sa králikov.

Položil otázku zo života:

    „Koľko párov králikov sa behom jedného roka narodí z jedného páru, ak každý pár dá mesačne prírastok jeden pár, ktorý bude schopný plodiť po dva mesiace, keď pri tom žiadny pár nezahynie?“

    Pánovi Pisanovi vyšli takéto čísla 8,13,21,34,55,89. Z celého pokusu mu vyšla veľmi zaujímavá súhra čísiel a to konkrétne matematická postupnosť: 1,1,2,3,5,8,13,21,34 ... kde každé číslo, je súčtom tých dvoch predchádzajúcich (1+1=2, 3+5=8 apod.). Táto nesmierne preslávená matematická postupnosť (spomínaná napríklad aj v románe Dana Browna - Da Vinciho kód), získaná z králikov a pozorovaná všade inde, dostala názov Fibonacciova postupnosť. Prečo práve Fibonaccio? Pretože pán Fibonaccio sa vlastným menom volal práve Leonardo Pisano.

    Zaujímavou vlastnosťou tejto postupnosti je, že ak budeme deliť stále vyššie číslo s jeho predchodcom (34:21), budeme sa dostávať stále bližšie a bližšie ku číslu 1,618 - to znamená, ku číslu Zlatého rezu.

Princíp PHI:

    „Rozdeľ úsečku na dve tak aby pomer týchto častí bol taký istý ako pomer celej úsečky ku väčšej časti.“

    Inými slovami, Zlatý rez (1,618) je zakomponovaný do rozmnožovania sa králikov. Ako je to vôbec možné? Čo to má znamenať? Nejaké číslo - ako univerzálny princíp spôsobu množenia sa králikov?

    A jedná sa len o králikov? Alebo je Zlatý rez, označovaný ako PHI, významný aj niekde inde? Poďme sa na to podívať.

Príklad o ktorých vieme:

    Päťcípa hviezda (ako symbol rovnováhy, nie satanstva!), ktorej body sú pospájané úsečkami a tie sa navzájom pretínajú, robia tak podľa čísla PHI.

Hudobné nástroje sú konštruované, čo do rozmerov, podľa PHI.

Akustika miestností úzko súvisí s PHI.

Fibonacciho postupnosť sa dotýka frekvencií hudobných tónov.

Pri Cheopsovej pyramíde je podiel súčtu ramien a základne rovný PHI.

Pri stavbách ako Parthenon, Notre Dame v Paríži, Tadž Mahal, United Nations building, CN tower je PHI súčasťou rozmerov konštrukcií.

Autor maľby „Posledná večera“ Leonardo Da Vinci, zakomponoval do svojho diela číslo PHI.

Francúzsky impresionista Georges Pierre Seurat a Salvador Dali použili vo svojich maľbách pri určení vzdialeností postáu číslo PHI.

Drvivá väčšina kreditných kariet má pomer strán, ktorý sa blíži k číslu PHI.

Loga patriace spoločnostiam ATARI, TOYOTA, NISSAN, Dysney a niektoré malinovky majú rozmery zahrňujúce PHI (náhoda, alebo prirodzená práca mozgu pri tvorbe znakov či symbolov, ktorá pracuje na princípe PHI?).

Počty v rozvetvených šesť a päť uholníkov koží, z ktorých sú vyrábané lopty, podliehajú princípu PHI.

Pomer vzdialenosti očí od brady a dĺžky nosa dáva číslo PHI.

Pomer celkovej výšky človeka a výšky jeho pupka udáva číslo PHI.

Pomer vzdialeností bok-podlaha od kolená-podlaha sa blíži k číslu PHI.

Pomer vzdialenosti končeka prstov -lakťa a končeka prstov - zápästia dáva číslo PHI.

Číslo PHI je niekoľko krát zakomponované v rozmeroch ľudského chodidla pod členkom.

Pri pohľade spredu sa šírka ľudských zubov (od predných k zadným) postupne zmenšuje vzhľadom na pomery čísla PHI.

Fibonacciho postupnosť úzko súvisí s rastom človeka a vývojom mysle, čo sa týka porovnávania jeho veku a rozumu.

Pokiaľ vieme, tak Zlatý rez sa dotýka skôr živých organizmov:

Pomery rozmerov delfínov, motýľov a lastúr spĺňajú podmienky PHI.

Pomery rozmerov výšky pinquina, hlavy tigra a dĺžky hmyzov uvádza číslo PHI.

Fibonacciho postupnosť je zakomponovaná v raste slnečnicových jadierok, raste lupeňov kvetov a haluzí stromov.

Pomer počtu ktorýchkoľvek včiel na svete a počtu trúdov dáva výsledok 1.618.

Avšak číslo PHI sa stáva zaujímavým práve teraz:

Pri snímaní tlkotu srdca elektrokardiografom, udáva pomer vzdialeností vĺn (rytmu tlkotu srdca) na kardiografe číslo PHI.

Pomer sterilizačnej teploty (61,8 stupňov celzia) a priemernej teploty živých organizmov (38,1) udáva číslo PHI.

A možno snáď najdôležitejšie:

Číslo PHI je takmer bez chyby súčasťou vzťahov v DNA - väčšia ryha, menšia ryha.

    Mohli by sme pokračovať ešte ďalej. Napríklad v matematike a hlavne v geometrii je čísla PHI v hojnom množstve. A tým nemyslím iba kružnice alebo elipsy na bielom papieri: v rozmeroch planéty Zem a vzájomným polohám s Mesiacom a Slnkom je číslo PHI prítomné.

    Bolo by logické, keby sa PHI vyskytovalo trebárs len v rozmeroch živých organizmov. Ale máme ho aj v jeho rozmnožovaní, inteligencií, pomery teplôt, frekvencií zvuku a v rôznych iných vzťahov hmoty.

    Príkladov Zlatého rezu je naozaj veľa a to ešte nemáme úplne zdokumentované kde všade sa vyskytuje.

    Pri niektorých vzťahoch sa môže jednať o náhodu. Ak ale budeme pozorovať napríklad spôsob rastu listov rastlín či stromov, zistíme, že skutočne je v ich raste zakomponovaná konštanta PHI - žeby len čisto čistá náhoda? Tomu je vskutku veľmi ťažké uveriť.

    Súvisí snáď číslo 1,628 nejako s číslom 9,81, to jest, s gravitačnou konštantou planéty? Alebo je univerzálnou konštantou vo vesmíre, pomocou ktorej môžeme vybádať a vôbec pochopiť ako skutočne vesmír funguje?

Vydáno: 02. 02. 2011

Přečetlo: 3326 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): garias

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ Milý Gariasi,

11. 02. 2011 18:58

Grush

¤ ..

2. 02. 2011 23:52

garias

¤ Hezké

2. 02. 2011 20:33

Grush

Číst komentáře