    Dnes pozrela som sa na svet a videla som nad ním šedý mrak. Odparoval sa z mesta ľudí. Keď som vchádzala do toho mesta už domy, autá, cesty prestali byť skutočné. Ale malý strom, ktorý sa predo mnou vypínal vo svojej kráse, bol v tej chvíli pre mňa PRAVDA.

    Obalili sme si svoj svet do hrubého obalu ilúzie. Ilúzia plnosti majetku a biede svetla. Dnes môžete mať nový dom, nové auto, už aj deti si môžete kúpiť, keď vlastné mať nemôžete.
A viete vôbec, aké tie vaše deti sú?
Aké sú múdre, citlivé, úžasné. Sú kreatívne, hravé.
A kde skončil svet dospelých?
Práca, práca, práca - volám to ROBOTIZMUS.
A tak sa pýtam:
Človek, kedy si sa naposledy cítil dobre? Kedy si sa cítil šťastný a naplnený? Čo nám môže dať táto spoločnosť?
No už asi nič nové, alebo veľké NIČ. Neviem načo máme vládu, načo máme úrady. Dnes sa pýtam načo máme lekárov, učiteľov.....

    Všetko je staré a nič nedýcha radosťou. Učitelia rátajú svoj plat a prečo by mali pracovať lepšie? (Pre naše deti?) Lekár počíta koľko grajciarov bude mať z tohto biznisu. Načo človeka vyliečiť, veď na zdravom tele nezarobí!? (Lebo si lekár a si tu pre ĽUDÍ? )

    Kvalita sa stratila niekde v minulosti a všetci nás zasypávajú množstvom balastu. Kupujte a nepremýšľajte a ste jednička. Super handry, super topánky, super make-up a ste IN.
A viete kto ste??? Alebo len kopírujete a kopírujete.

    Každý potrebuje začať od seba. Ty i ja. Inak si tento svet a jeho budúcnosť neviem predstaviť. Nájdite si čas a robte to čo vás baví, vtedy zabúdate na plynúci čas, vtedy nepotrebujete jesť ani piť. Proste ste v prúde.

Nájdite sa ľudia.

Vydáno: 17. 10. 2010

Přečetlo: 1519 čtenářů

Zdroj:

Autor (vložil): Tatiana Horňáková

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Zatím žádné komentáře..

Nejste přihlášen(a)