Píše sa rok 1914 a nachádzame sa v jednej z prvých veľkých bitiek prvej svetovej vojny pri Belgickom meste Mons. Britskí vojaci čelia obrovskej Nemeckej presile. Na tom by nebolo ešte nič zvláštne, keby celú bitku nesprevádzali zvláštne udalosti. Hoci Briti sú donútení pod obrovskou presilou ustúpiť, aj napriek tomu v priebehu bitky stratia iba niečo cez 1 500 vojakov. Na Nemeckej strane sa počet obetí vyšplhal niekoľkonásobne vyššie.

V decembri 1915 sa do novín prvý krát dostávajú výpovede Britských vojakov, ktorí tvrdia, že im pri tomto boji pomohli nadprirodzené sily. Asi uprostred boja sa malo odohrať zvláštne zjavenie anjelov, ktorí ochraňovali Britských vojakov pri boji. Postavy anjelov boli o trochu vyššie ako ľudské a chránili Britov pri ústupe. Vojakov, ktorí anjelov videli je veľmi veľa. Podľa nich to mal byť samotný Sv. Juraj (patrón Anglicka), ktorý im prišiel na pomoc. Svedectiev je veľa. Asi najznámejším svedectvom je výpoveď britského vojaka, ktorý bol neskôr spisovateľom Arthurom Machenom aj knižne publikovaný. My teraz prinášame jeho výpoveď.

"Toho hrozného dňa, keď nás tisícky Nemeckých mužov prevýšilo a s plnou výbavou sa proti nám rútilo ako veľká voda. Nemci nás zatlačili a museli sme utekať. Všetko sa to začalo pri meste Mulhouse, potom nás tlačili okolo Lorraine, Ardennes, Charleroi, až sme nakoniec skončili v meste Mons. Naša divízia sa rozpadla a ostalo nás tam niečo okolo 2 000 mužov. Nemci na nás zaútočili hneď ráno. Bojovali sme dobre, ale guľky lietali z každej strany. Všetko čo nám ostávalo bolo spievať si. Postupom dňa sa tieto kanonády stupňovali, pomoc neprichádzala. Až napokon prišiel moment, keď sme sa zmierili s tým, že o chvíľu budeme všetci mŕtvi. Ostalo nás tam len niečo okolo 500 a proti nám boli desať-tisíce Nemcov. Hoci sme mali guľomety a Nemci nie, vedeli sme, že nám to nepomôže. Triasli sa nám ruky, báli sme sa smrti. A zrazu to prišlo.

"Svet bez konca, amen" povedal jeden vojak vedľa mňa a spadol na zem. Vyzeral ako mŕtvy, ale jeho ústa niečo hovorili. Mali sme na vojne kňazov, ktorí nás naučili modliť sa po latinsky, a preto sme latinčinu ovládali. "Adsit Anglis Sanctus Georgius" - presne toto boli slová, ktoré vyslovil. "Nech Svätý Juraj ochraňuje angličanov", znamenajú. Bolo to zvláštne. Zrazu sme uvideli za vedľajšou budovou silnú žiaru. Z ničoho nič sa tam objavili nejaké osoby, nikto nevedel, čo sú to zač. Okolo každého z nich bola zvláštna žiara. Nemecké guľky a šípy ich vôbec nezraňovali. Všetci sme začali kričať - "Božskí rytieri. pomôžte nám ! ". Videl to každý ! Pozrite ! Pozrite sa na nich !, kričal kolega. Vidíte ich ? Vôbec neumierajú ! To je neuveriteľné páni ! Nemecké guľky k nám vôbec neprelietavali, akoby sa zastavovali na tej "stene" pred nami. Nemci padali jeden za druhým. Trvalo to len niekoľko minút. V Nemeckých radoch zavládol chaos. Nemci sa báli, kričali a začali utekať. Niektorí dokonca padli na kolená a začali plakať. Ako sa Nemci dali na útek, tie postavy sa nejak vytratili, proste zmizli. Bolo to všetko ako z nejakej rozprávky, fakt, hovorím vám. "

Po tomto boji ostalo na Nemeckej strane viac ako 10 000 mŕtvych vojakov. Na telách mŕtvych nemeckých vojakov sa nenašli žiadne zranenia. Nemci sa preto domnievajú, že Angličania použili pri tomto incidente nejaký neznámy smrtiaci plyn, ale anglickí vojaci tvrdia, že vedia svoje...

Vydáno: 03. 11. 2009

Přečetlo: 2613 čtenářů

Zdroj: http://www.mysteria.sk

Autor (vložil): Peter

Zpět na články..

Komentáře k článku...