Okolo tibetských lámov a ich údajných magických schopnostiach panuje množstvo dohadov a mýtov, vyjadruje sa k nim množstvo šarlatánov a sebazvaných odborníkov. Málokto si však dal tú námahu aby s nimi v nehostinných vysokohorských podmienkach prežil určitý čas a spoznal tak ich zvyky, spôsoby a teda prípadne aj ich zvláštne schopnosti.

Jednou z takýchto osôb "povolaných" na podávanie informácii a príbehov o živote tibetských lámov je už zosnulá profesorka na univerzite v Pekingu a Haagu, pani Alexandra Davidová-Neelová, ktorá strávila mnoho rokov v celách tibetských kláštorov a absolvovala pod vedením vyšších lámov úplný súbor duchovných cvičení - teda ju nemožno porovnávať či zrovnávať s množstvom kváziodborníkov, zasvätencov a potulných šarlatánov, ktorí kŕmia nabudených dôverčivých čitateľov klamstvami a výplodmi svojich fantázii.

Cvičenia Lung-gom

Medzi osobité schopnosti tibetských lámov, s ktorými sa možno stretnúť, ktoré však oni napriek ich neuveriteľnosti považujú za bežné a neprikladajú jej osobitý význam (subjekty s touto schopnosťou považujú len za vyslancov vhodných obstarať rýchle spojenie medzi vzdialenými kláštormi) možno zaradiť i súbor cvičení lung-gom. Táto schopnosť má údajne umožniť abnormálnu rýchlosť umožňujúcu prekonávať obrovské vzdialenosti ťažkým a nehostinným vysokohorským terénom.
Podľa Tibeťanov vie subjekt ovládajúci túto schopnosť (alebo tiež Lung-gom-pa) sadnúť si na klas a neohnúť ho alebo sa postaviť na kopu jačmeňa a nezhodiť ani jediné zrno.

Pojem „lung-gom“ je používaný na tréningovú techniku, ktorá rozvíja neobyčajnú rýchlosť a dáva adeptom schopnosť vykonávať neuveriteľne dlhé pochody s úžasnou rýchlosťou. Bežia v rýchlom tempe bez toho, aby sa museli zastaviť po niekoľko dní. Nebehávali krátke a rýchle trate, ale boli schopní prekonávať extrémne dlhé vzdialenosti, a to za nepredstaviteľne krátky čas.

V knihe „The Way of the White Clouds“ Láma Anagarika Govinda vysvetľuje, že slovo „Lung“ znamená stav vzduchu ako aj vitálnej energie a psychickej sily. „Gom“ znamená meditácia, kontemplácia, koncentrácia mysle a duše na nejaký objekt. Ide o vyprázdnenie mysle od všetkých vzťahov subjekt - objekt. To znamená, že Lung-gom-pa bežec nie je ten, kto dokáže letieť vzduchom, ale ten, kto dokáže kontrolovať svoju energiu a nasmerovať ju novým smerom. Títo Lung-gom-pa bežci nasledujú prastarú techniku pranayamy (dychových cvičení). Nasledujú cestu úplnej anonymity, a preto s nimi nesmie nikto rozprávať.

Vrcholom týchto cvičení je nadobudnutie levitačných schopností, pričom istí zasvätenci tvrdia, že za určitých okolností sa lung-gom-pove nohy prestanú dotýkať zeme a kĺžu priestorom veľkou rýchlosťou. Dokonca niektorí lung-gom-povia podliehajú pri objasňovaní svojich schopností určitej výstrednosti, keď samých seba ovešajú reťazami, aby dokázali, aké sú ľahké.

Poznatky Alexandry David-Neelovej

Jej poznatky sa týkajú Tibetu minulého, ktorého dvanásty dalajláma si ju veľmi vážil a poskytoval jej pri jej duchovných cvičeniach osobné i písomné rady, čo je mimoriadnym počinom a vyznamenaním keď si uvedomíme, že Tibeťania najmä Európanov bažiacich po nových senzáciách považovali za čosi, čo práve vyliezlo spod skaly. Svoje poznatky uverejnila v knihe Mystici a mágovia v Tibete, z ktorej čerpá väčšina autorov.

(píše Alexandra David-Neelová)

Po prvý raz som videla lung-gom-pu v trávnatej púšti severného Tibetu. Podvečer som zazrela veľmi ďaleko pred nami tmavý bod, v ktorom som ďalekohľadom zistila človeka. Veľmi ma to prekvapilo. V tých končinách nie sú stretnutia časté a my sme už 10 dní nevideli živú dušu. Okrem toho sa do tých nesmiernych samôt nepúšťajú ľudia peši a sami. Ten človek sa jednostaj blížil a rýchlosť chôdze bola čoraz zjavnejšia. Jeden z mojich ľudí povedal, že je to asi nejaký lung-gom-pa. Tým vo mne vzbudil túžbu pozrieť sa na neho, prehovoriť s ním, vyfotografovať ho. Keď som sa o tom zmienila, jeden zo sluhov zvolal - "Ctihodná pani, nesmiete zastavovať lámu, ani s ním hovoriť. Bola by to jeho smrť. Keď sú títo lámovia na cestách, nesmú prerušiť rozjímanie. Ak prestanú opakovať magické formuly, utečie boh, ktorý je v nich, a keďže ich opustí predčasne, zatrasie nimi tak silne, že ich usmrtí."

Bola to výstraha a musela som na ňu trochu dbať. Vedela som už predtým, že taký človek kráča v tranze a že by mohol pri náhlom prebudení utrpieť nervový otras. Musela som sa teda uspokojiť s pohľadom na tohto čudesného pocestného. Prišiel blízko k nám. Zreteľne som videla jeho ľahostajnú tvár a široko otvorené oči,ktoré akoby hľadeli na nejaký bod kdesi vysoko v diaľke. Ten láma vôbec nebežal. Zdalo sa, že pri každom kroku sa dvíha od zeme a robí skoky ako lopta. mal na sebe mníšske rúcho a tógu. V pravici držal purbu, rituálny nôž a vyzeralo to, akoby sa oň opieral. Zdalo sa, že nespozoroval našu prítomnosť.

Po 4 dňoch sme prišli do kraja nazývaného Thebgje. Vypytovala som sa na lung-gom-pu a dozvedela som sa, že ho niektorí zazreli pri západe slnka o deň skôr ako my. Z toho som približne vypočítala, že lung-gom-pa, skôr ako sa dostal od pastierov k nám, musel ísť celú noc a celý deň takou istou rýchlosťou, akou sme ho my videli kráčať.

Cvičenia lung-gom pa

Mnísi, ktorí ašpirujú na úlohu posla, musia najprv cvičiť. Tréning sa skladá z cvičenia dychu a zo zvláštnej gymnastiky, robenej v thams-changu (vo väznici)- v úplne tmavom mieste a v prísnej odlúčenosti od sveta, ktoré trvá 3 roky, 3 mesiace, 3 týždne a 3dni ( ide o klasický tibetský čas pre rozličné duchovné cvičenia).

Cvičiaci sedí so skríženými nohami na širokom a hrubom vankúši. Pomaly a dlho vdychuje vzduch, akoby sa chcel nafúknuť. Potom musí zadržať dych a vyskočiť, pričom má nohy stále skrížené, bez pomoci rúk, a spadnúť bez zmeny polohy. Vymysleli si čudnú skúšku a ten, kto v nej obstojí, toho pokladajú za schopného vykonávať zvláštne veci. Vykope sa jama taká hlboká, aký je kandidát vysoký. Nad ňu sa postaví akási kupola s úzkym otvorom hore, taká vysoká, aká je hlboká jama. Ak teda muž meria 170cm, vzdialenosť od dna jamy po otvor v strede je 340cm. Kandidát sediaci v jame musí jedným skokom vyjsť otvorom.

Keď žiak dostatočne pokročil, smie podnikať pochody. Vtedy dostane nové svätenie a jeho guru, duchovný vodca ho naučí magickú formulu. Novic sústreďuje svoje myšlienky na opakovanie tej formuly, ktorá riadi rytmus jeho dychu pri pochode a kráča v tempe podľa jednotlivých slabík formuly, ktoré v duchu odriekava. Chodec nesmie hovoriť ani myslieť, ani dívať sa napravo alebo naľavo. Ustavične musí upierať oči na jediný vzdialený predmet. Keď sa dostane do tranzu, predsa mu zostane toľko normálneho vedomia, aby sa vyhýbal prekážkam a zachovával smer svojho cieľa- ale to sa deje len mechanicky.

Samotné pochody Lung-gom-pov

Veľké pustiny, roviny a šero sa pokladajú za priaznivé podmienky. Aj keď za deň vykoná dlhú cestu a je unavený, dostáva sa takýto človek podvečer opäť ľahko do tranzu. Potom necíti únavu a môže prebehnúť celé kilometre. Na vhodný tréning začiatočníkov sa pokladá každá jasná, ale najmä hviezdnatá noc, v ktorej má upierať zrak stále na tú istú hviezdu.

Podľa mojich skúseností v tomto smere a podľa toho, čo som počula od vierohodných lámov, človek dospeje pri tomto cviku tak ďaleko, že necíti hmotnosť svojho tela. Akési znecitlivenie umŕtvuje aj bolesti pri náraze na kameň alebo inú prekážku a človek kráča celé hodiny nezvyčajnou rýchlosťou v príjemnom opojení, aké dobre poznajú automobiloví pretekári.

Tibeťania presne rozlišujú dobrovoľné pochody lung-gom-pu od pochodov, ktoré vykonávajú „pawo a pamo“ (posadnuté médiá). Tieto médiá sa nedobrovoľne dostávajú do stavu tranzu a vydávajú sa na cestu bez cieľa. V Himalájach je množstvo ľudí posadnutých touto chorobou.

Toľko poznatky pani Alexandry David-Neelovej, ktoré sú iste pozoruhodné a vyvstáva z nich rovnaké množstvo otázok ako odpovedí. Ako si to možno vysvetliť? Posilnením svalstva dolných končatín? To by si však vyžadovalo aj pravidelný prísun živín, čo u lámov so striedmym spôsobom života možno vylúčiť. Rytmickým opakovaním "magickej formuly"? Hypnotický stav, navodzujúci až stav anastézie chodidiel? Možno, avšak následné zranenia by mohli mať vážne následky na pohybový aparát "bežca" znemožňujúcim jeho následnú chôdzu (bola by azda možná len pri opätovnom uvrhnutí sa do stavu tranzu).

Skrátka sa zdá, že túto schopnosť nemožno vysvetľovať len z fyziologického a športového hľadiska , ale je potrebné rozhodujúcu časť schopností tibetských lung-gom-pov pripísať koncentračným a dychovým cvičeniam pre nás zdanlivo nezmyselným a nemožným, avšak majúcim pre samotný výkon významný účinok.

Vydáno: 03. 09. 2009

Přečetlo: 2954 čtenářů

Zdroj: http://www.mysteria.sk

Autor (vložil): Valda

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Zatím žádné komentáře..

Nejste přihlášen(a)