Foo Fighters

Vzdušný priestor nad Európou bol počas druhej svetovej vojny pomerne rušným miestom. Svoje by o tom vedeli rozprávať najmä posádky spojeneckých bombardérov prelietávajúcich nad Nemeckým územím. Práve oni boli totiž svedkami nezvyčajných strojov, ktoré ich sprevádzali. Jedno z prvých svedectiev pochádza zo 7. decembra 1942. Spojenecký pilot B. C. Lumsden bol so svojou posádkou bombardéra nad Nemeckým vzdušným priestorom, keď sa pri nich zrazu objavil objekt, na ktorom blikali oranžovo-zelené svetlá. „Najprv sme si mysleli, že to je protilietadlová raketa. Ale čoskoro sme zistili, že sa mýlime. Normálne to okolo nás lietalo. Hralo sa to s nami vo výške dvoch kilometrov. Až vtedy sme si uvedomili, akí sme pomalí“ - tvrdí Lumsden.

Vojenskí historici David Clark a Andy Roberts urobili veľké množstvo rozhovorov s rôznymi spojeneckými pilotmi. Prekvapujúco sa ukázalo, že veľká časť všetkých pilotov mala dočinenia s týmito neidentifikovateľnými objektami, ale do oficiálnych reportov to neuvádzali. „Báli sme sa, že nás označia za bláznov s nedostatkom morálky, ktorí sa vyhovárajú, pretože sa boja nasadnúť do lietadla a letieť na nepriateľské územie. Vo vojne sme si také niečo nemohli dovoliť“ - rozpráva jeden z pilotov. Týmto objektom dali piloti pomenovanie „Foo Fighters“, podľa vtedajšieho komixu.

Pilot B. C. Lumsden ďalej pokračoval. „Sme si istí, že to priletelo z neďalekého Nemeckého letiska. Ako vravím, spočiatku sme si mysleli, že to je raketa, ale začalo to krúžiť okolo mojej B36-ky (americký bombardér, pozn.) akoby to ani nepoznalo gravitáciu. Zľava, sprava, zhora, zdola, zo všetkých strán a potom medzi chalanov v ostatných bombardéroch v letke. A nakoniec to z ničoho nič zmizlo v oblakoch“. Zopár takýchto svedectiev by sa ešte dalo označiť za náznaky vidín z únavy, alebo zo strachu. Ale medzi spojeneckými pilotmi je takýchto svedectiev stovky, ak nie tisíce. To už vidina byť nemôže.

Nemecké dokumenty, ktoré boli zozbierané po skončení vojny skutočne ukazujú náznaky technológií, ktorých spojením je možné vyrobiť typ stroja, akým je Foo Fighter. Nemci totiž pracovali hneď na niekoľkých nazvime to bizarných projektoch, ale zdá sa, že žiaden z nich nestihli realizovať. Ak by bola vojna pokračovala, bolo len otázkou času, kedy by tieto projekty uzreli svetlo sveta.

John Dering, fyzik, technologický inžinier a historik v SARA Aerospace Corp. urobil ako prvý rozhovor s Nemeckým návrhárom lietadiel, ktorý pracoval na ich zostrojení ešte v prvých fázach vojny. Ten tvrdí : „ Boli to zatiaľ len prototypy. Nestihli sme ich dokončiť. Nemali žiadnu posádku a neboli ozbrojené. Ich úkol bol len špionážny a odstrašujúci, nič viac. Boli diaľkovo riadené zo zeme“.

Je zaujímavé, že Nemci mali rozpracovaných viac takýchto projektov. Ide o projekty FooFighters, komplex v Poľsku, neďaleko Wenceslas Mine, kde sa našlo množstvo dokumentov ohľadom anti-gravitačného pohonu. V tejto lokalite sa mali údajne celé výskumy realizovať a testovať. Práve tu sa nachádza ďalšia zaujímavosť, a to takzvaný Flytrap, ktorý mal slúžiť ako pristávacia rampa pre prvý prototyp Nemeckého lietajúceho taniera.

Kauza Nemecké lietajúce taniere komplikovanejšia ako sa zdá

Krátko pred ukončením tohto článku som sa náhodou dostal k ďalším informáciám, ktoré ani zďaleka neukončujú túto problematiku, práve naopak. Je pravda, že počas rokov, ktoré uplynuli od skončenia vojny sa medzi tieto informácie mohli dostať výmysly a nepravda, ale zdá sa, že základy projektu sú skutočné. Pravdou je, že Nemci vyvíjali stroje, ktoré mali dosť divnú konštrukciu nato, aby boli „pozemské“ - nielen ,,lietajúce taniere“, ale napríklad aj stíhačka s kolmým štartom Focke wulf Triebflugel, ktorú poháňali tri rotujúce krídla, prípadne zvláštne ,,lietajúce krídla“ od firmy Horten či Messerschmitt ME 163 mali na tú dobu veľmi netypickú konštrukciu. Po obsadení Nemecka na začiatku roku 1945 objavili Američania a Briti v tajných archívoch SS okrem iného mnoho fotografií strojov Haunebu. Ešte v roku 1939 mal byť vytvorený projekt Vergeltungswaffe 7 (zbraň odplaty). Pod týmto označením mali byť postavené ďalšie lietajúce taniere s modelovým označením Haunebu. Prvým modelom bol stroj Haunebu 1. Jeho maximálna rýchlosť mala byť až 4 800 km/h. Druhým modelovým radom bol Haunebu 2, ktorý vedel letieť rýchlosťou 6 000 km/h a bol schopný aj letu vo vesmíre, avšak iba obmedzene a po dobu 8 letových hodín. Posledným známym dokončeným strojom bol Haunebu 3. Ten letel rýchlosťou 7 000 km/h s dĺžkou letu až 8 letových týždňov. Archívy obsahovali nákresy ešte jedného stroja. Mala to byť kozmická loď Vril 7, ktorá sa vedela pohybovať rýchlosťou až 40 000km/h. V plánoch bola rovnako aj materská loď Andromeda, ktorá malá slúžiť ako odstavisko pre stroje Haunebu a Vril. Neboli však nikdy zostrojené a ostali iba na papieri, pretože ich Nemci nestihli dokončiť.

Očitým svedkom týchto udalostí mal byť Dr. John Kastermans.: „ Pracoval som pre spojencov, konkrétne pre Americkú armádu. Videl som, ako Američania odvážajú Nemeckých vedcov preč. Tí mali na výber ? buď budú odteraz pracovať pre Američanov, alebo budú vojnoví zajatci. Medzi nimi boli aj Dr. Ing. Miethe a Ing. Rudolf Schrievers. Ja som bol tlmočník, a preto som sa dostal k tým materiálom. Presne si na to spomínam. Videl som niekoľko konštrukčných výkresov a fotografií, ktoré zobrazovali lietajúce objekty diskovitého tvaru. Pokiaľ dobre viem, všetko to bolo odvezené do USA. Niektoré z týchto fotografií som opäť videl v roku 1996. Boli v knihe, ktorej predaj je v Nemecku zakázaný. „

Virgil Armstrong, bývalý agent CIA a člen „zelených baretov“ počas druhej svetovej vojny popisuje kolmý štart a pristávanie, lietanie v pravom uhle, prudké zmeny smeru a lety nadmernou rýchlosťou. Na obranu mali mať tieto stroje tiež Nemcami vyvinuté zbrane, takzvané KSK (paprskomety).

Profesor J.J. Hurtak (ufológ a autor „Klíče k enochu") popisuje snahu Nemcov postaviť „niečo veľké“. Hurtak tvrdí, že mal v ruke dokumenty, v ktorých stálo, že Nemci chcú postaviť vesmírne mesto „Peenemünde“ a presunúť tam najlepších technikov a vedcov z celého Nemecka.

Prečo všetky tieto stroje tesne po vojne záhadne zmizli nie je známe. Dr. Kastermans tvrdí, že boli dopravené do Ameriky, kde boli podľa ich vzoru postavené niektoré ďalšie modely. Práve technológia z nich bola použitá pri experimente Phoenix. Je málo pravdepodobné, že boli zničené, nakoľko bezprostredne po skončení vojny prudko narástol počet pozorovaní UFO rovnakých alebo podobných tvarov, aké sú zobrazené na Nemeckých projektoch. Najznámejším je asi prípad Rexa Heflina.

Tou najhlavnejšou otázkou je, odkiaľ mali Nemci poznatky o tejto technológií ? Ak tieto dokumenty obsahujú systém fungovania nám neznámej technológie a ak túto technológiu Nemci skutočne používali ešte v rokoch druhej svetovej vojny, za uplynulé pol storočie sme ju určite museli zdokonaliť. Čo sa opäť skrýva pred verejnosťou ? Mnohé názory a webové stránky uvádzajú, že sa jedná o hoax (čiže výmysel). Ale nie je tu pre ten výmysel príliš veľa podkladov ? Sú vôbec lietajúce taniere, ktoré pozorujeme v súčasnosti mimozemského pôvodu ?

Vydáno: 28. 05. 2009

Přečetlo: 3937 čtenářů

Zdroj: http://www.mysteria.sk

Autor (vložil): Peter

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ LOL

9. 06. 2009 0:04

Klerik

¤ 4lup

28. 05. 2009 17:49

Anup

¤ Poznámky k zdroju článku

28. 05. 2009 8:00

lup

Číst komentáře