• Kurzy, Akce, Semináře

• Bytosti světla

• Knižní novinky

• Konspirace, teorie

• Kontakty se záhrobím

• Meditace a relaxace

• Poutní tajemná místa

• Prezentace

• Šamanismus

• Svátky a rituály

• Videa

• Vize budoucnosti

• Záhady a tajemno

• Zajímavosti

• Zamyšlení

• Zaniklé civilizace

• Astrální bytosti

• Klinická smrt

• Kontakt se zemřelými

• Minulé životy

• Něčí přítomnost

• Nevysvětlitelné jevy

• Opuštění těla

• Osudové náhody

• Pocit Deja Vu

• Podivní tvorové

• Praktická magie

• Setkání s UFO

• Sny a realita

• Symboly a znamení

• Teorie a myšlenky

• Vnímavá zvířata

• Výklady snů

• Vyvolávání duchů

• Záhadná místa

• Zvláštní schopnosti

• Magie, Hermetismus

• UFO, USO

• Psychologie

• Víra

• Léčitelství

• Zdravé stravování

• Volnomyšlenkáři

• Esoterické filmy

• Esoterické knihy

• Esoterická hudba

• Vaše kresby

• Úkazy na fotografiích

• Foto zajímavých míst

• Ikonka webu

• Informační témata

• Testy schopností

• Ankety na webu

• Facebook

• Fáze měsíce

• Sluneční aktivita

• Počasí - mapka

Články

- Zajímavosti -

Vesmír zahŕňa všetko, čo existuje, od najmenších subatómových častíc až po superkopy galaxií (to sú najväčšie štruktúry, ktoré poznáme). Nikto nevie, aký je vesmír veľký. Astronómovia odhadujú, že obsahuje okolo 100 miliárd galaxií, z ktorých každá má priemerne 100 miliárd hviezd. Teória veľkého tresku (big bang) je najuznávanejšou teóriou vzniku vesmíru a hovorí, že vesmír vznikol obrovskou explóziou - veľkým treskom - pred 10 až 20 miliárdami rokov. Na samom začiatku vesmír pozostával z veľmi horúcej, hustej žeravej gule rozpínajúceho sa, postupne chladnúceho plynu. O milión rokov sa plyn pravdepodobne začal zhusťovať do izolovaných zhlukov, nazývaných protogalaxie. Počas ďalších piatich miliárd rokov zhusťovanie protogalaxií pokračovalo, až sa vytvorili galaxie, v ktorých sa rodili hviezdy. Dnes, po miliardách rokoch, sa vesmír ako celok ešte stále rozpína, aj keď sú v ňom lokalizované oblasti, v ktorých sa objekty udržujú spolu gravitáciou; galaxie napríklad vytvárajú kopy. Teória veľkého tresku je podporená objavom jemného, chladného žiarenia pozadia, ktoré je rozptýlené rovnomerne na všetky smery. Predpokladá sa, že toto žiarenie je pozostatkom (reliktom) žiarenia, ktoré vzniklo pri veľkom tresku. Maličké rozdiely v teplote reliktového žiarenia sa považujú za dôkaz slabých fluktuácií v hustote látky raného vesmíru, čo viedlo k tvorbe galaxií. Astronómovia ešte stále nevedia, či je vesmír "uzavretý", či sa rozpínanie nezastaví a vesmír sa nezačne zmršťovať, alebo či je "otvorený" a bude sa navždy rozpínať. Čierne diery majú zlú reputáciu. Predstavujeme si ich ako monštrózne zdroje obrovskej príťažlivosti, pohlcujúce každé zrniečko hmoty, ktorú dokážu zachytiť. V tlači sú prezentované ako objekty astronómom málo známe a v teoretickej rovine sa o nich uvažuje ako o konečnom štádiu kozmickej evolúcie. Tieto neviditeľné objekty sú opisované ako mysteriózne prepadlisko skazy a smrti. Preto sa snáď bude zdať trochu zvláštne, že podľa nových teórií sú nepostrádateľnými silami stvorenia a prijať skutočnosť, že čierne diery zohrávajú významnú úlohu vo vývoji vesmíru. Nemožno zabúdať, že momentálne sme schopní spoznať asi 10% toho, čo sa deje, alebo udialo vo vesmíre. Ostatných 90% bude pre nás ešte dlhé roky neodhaliteľným tajomstvom.

Poznatky poslednej doby donútili astronómov zmeniť názor na čierne diery. Podľa najnovších teórií fungujú ako vesmírni sochári. Sú tou základnou silou vo vývoji a tvarovaní galaxií do ich konečnej podoby a určujú usporiadanie hviezd v nich. Čierne diery sú takmer s istotou produktami galaxií, v ktorých sa nachádzajú a galaxie výtvormi čiernych dier. Jedno bez druhého nemôže existovať. Táto novovznikajúca teória obsahuje lákavé, darwinisticky znejúce slovo: koevolúcia, spoluvývoj. Teoretici sa pohrávali už tridsať rokov s myšlienkou, že čierne diery, galaxie i hviezdokopy vznikajú a vyvíjajú sa v tom istom čase. Nahlas sa začala spomínať len krátko pred koncom 20. storočia. Až pozorovania Hubbleovho teleskopu v posledných troch rokoch poskytli pre teóriu koevolúcie skalopevnú podporu a dnes patrí medzi hlavné idey o ktoré sa opiera spoznávanie vývoja čiernych dier a formovania galaxií. Čoraz konkrétnejšia predstava postupu vzniku galaxií od základu zmenila náš pohľad na čierne diery a posunula ich do stredu vedeckého bádania. Predtým sme ich považovali za koncový bod evolúcie, poslednú fázu kľudu všetkej, alebo skoro všetkej hmoty vo vesmíre. Teraz astronómovia nadobúdajú presvedčenie, že čierne diery zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zrode nových galaxií.

Táto myšlienka sa týka hlavne vysvetlenia, ako sa vyvinuli masívne galaxie počas prvej miliardy rokov existencie vesmíru. Je natoľko nová, že teoretici len pred niekoľkými týždňami dostali priamy dôkaz o tom, že galaxie sa vlastne formovali okolo prvotných čiernych dier! Astronómovia sú ako archeológovia - väčšinu svojho života nazerajú do minulosti. Fotóny k nim letia časom a priestorom prinášajú informácie o udalostiach, z ktorých mnohé sa odohrali ešte skôr, než Zem pred 4,5 miliardami rokov vôbec vznikla. Hľadajú odpoveď na otázku, čo bolo skôr - galaxia, alebo čierna diera? Teória zahŕňajúca možnosť spoluvývoja pripúšťa obe možnosti. Galaxia sa môže formovať okolo rastúcej čiernej diery. Bádatelia sa touto myšlienkou vážne začali zaoberať v polovici 90. rokov 20. storočia, keď objavili náznaky, že existencia značne veľkej čiernej diery v strede galaxie mala vplyv na jej tvar.

Zdá sa, že iba v galaxiách so sférickými, vypuklými hviezdnymi komponentami sa nachádzajú supermasívne čierne diery. Jednou z takýchto galaxií je i naša Mliečna dráha. Ak by sme si ju predstavili "z profilu" javila by sa nám ako stereotypne zobrazovaný lietajúci tanier mimozemšťanov s trošku pretiahnutejším a plochejším diskom. Mliečna dráha je menšia ako mnoho iných galaxií, takže má i menej masívnu čiernu dieru - jej hmotnosť zhruba zodpovedá hmotnosti 2,6 milióna násobku Slnka.

Začalo teda pátranie po čiernych dierach. Astronómovia z Texaskej univerzity podali dôkazy o existencii 10 mamutích čiernych dier, ktorých hmotnosť súvisí s galaktickými "vypuklinami" okolo nich. Ďalšie výskumy ukázali, že v mnohých menších galaxiách sa nenachádzajú skupiny hviezd vypuklého tvaru, čo pravdepodobne potvrdzuje, že v nich nie sú čierne diery väčšieho významu. Existuje veľa variácií základnej teórie o spoluvývoji. Každá z nich sa pokúša vysvetliť jeden dráždivý fakt: V (z kozmického hľadiska) okamihu v časovom rozmedzí od 300 do 800 miliónov rokov po Veľkom Tresku sa zrodili prvé čierne diery a každá z nich nahltala hmotu rovnajúcej sa miliarde Sĺnk, ba i viac. Ako sa to stalo? Vznikali zlučovaním dier menších pritiahnutých k sebe a do seba vzájomnou príťažlivosťou? Pažravo hltali každý kúsok hmoty, milióny hviezd, celé slnečné sústavy až narástli natoľko, že sa obklopili celou galaxiou? Určite stojí za zmienku, že priemerná čierna diera má menej ako jedno percento hmotnosti galaxie, ktorá je o ňu zakotvená.

Jednou z najdebatovanejších otázok je, či čierne diery rástli postupne, a či ich "spolupráca" pri tvorbe galaxií prebiehala od samotného začiatku, alebo odštartovala až keď nazhromaždili určité množstvo hmoty. Tiež sa nevie, či čierne diery môžu vznikať aj vo veľmi malých galaxiách a či je nejaké spojenie medzi "malými" dierami ako konečnými bodmi evolúcie veľkých hviezd (niektoré majú iba taký priemer ako väčšie pozemské mesto ale obrovskú hmotnosť) a dierami v centrách galaxií, ktorých hmotnosť je väčšia ako miliónov Sĺnk. Vedci zaoberajúci sa čiernymi dierami získali skvelého pomocníka v podobe Hubbleovho teleskopu na obežnej dráhe okolo Zeme. Jeho pomocou nazerajú do dávnej minulosti vesmíru. Pozorujú ním najmä kvazary. Galaxie neustále vznikajú a zanikajú a každá prechádza "kvazarovým" obdobím, ktoré je vhodné na pozorovanie pôsobenia čiernych dier. Niektoré galaxie sa môžu stať kvazarmi i niekoľkokrát. Kolízie i spojenia galaxií trvajú milióny rokov. Napríklad v galaxia NGC 6240. Našli v nej nie jednu, ale dve čierne diery. Momentálne sú vzdialené od seba asi 3000 svetelných rokov a očividne sa blížia k sebe. Podľa pozorovaní The Chandra X-ray Observatory, NGC 6240 to sú vlastne dve galaxie, ktoré sa začali zlučovať asi pred 30 miliónmi rokov.

Kolidujúce galaxie známe pod menom Myši a ich čierne diery sa napokon spoja v jedinú gigantickú galaxiu. Takéto splynutia môžu vygenerovať kvazarovú fázu vývoja galaxie. Nepriame pozorovania tiež poukazujú na to, že čierne diery pravdepodobne rotujú, čím dokážu nazhromaždiť a udržať viac plynov a hmoty, ale rukolapný dôkaz o tom ešte neexistuje. Na vyjasnenie otázok okolo spoluvývoja galaxií a čiernych dier, okolo ich vzniku, života i zániku bude treba nahliadnuť ešte detailnejšie do dávnej minulosti i prítomnosti vesmíru. Vyhliadky k tomu sú dobré. Jednou z nich je projekt LISA (Laser Interferometer Space Antenna), satelit NASA, ktorého úlohou bude hľadať "gravitačné vlny" vznikajúce pri zlučovaní čiernych dier. Keby nejakú zachytil dokázalo by sa, že takéto kolosálne kolízie vo vesmíre naozaj nastávajú. Mal by sa dostať do kozmu do roku 2008.

Ďalším tromfom v rukáve astronómov by mal byť JWST (James Web Space Telescope), zariadenie mnohokrát prekonávajúce Hubbleov teleskop. Na obežnú dráhu by mal byť vyslaný v roku 2010. Bude splneným snom astronómov a kozmológov desaťročia snívajúcich o tom, že raz nazrú do najranejších epoch viditeľného vesmíru.