Obyvatelia San Fernanda v Kolumbii dúfajú, že Boh im poskytne vysvetlenie jedného z najčudesnejších javov na svete, ktorého sú svedkami. Kostolník Eduardo Cifuntes hovorí, že mestečko bolo vždy chudobné a pokojné. Iba starí ľudia malým deťom rozprávali, že San Bernardo navštevujú anjeli. Ale, samozrejme, nik to nebral vážne.

Keď Cifuntes nastúpil do úradu, predchádzajúci kostolník Andres Bejarano ho večer zaviedol na cintorín. Zobral lopatu a začal rozkopávať nejaký hrob. Eduardo stál ako skamenený, myslel si, že jeho kolega sa zbláznil. A keď nakoniec zodvihol viko truhly, takmer stratil vedomie! Videl telo ženy, ktoré vyzeralo, akoby ho pochovali včera. A predsa zomrela pred dvadsiatimi rokmi.

Andres Bejarano sa staral o kaplnku a cintorín. V roku 1965 ho požiadali, aby preniesol pozostatky ženy, ktorá zomrela pred šiestimi rokmi. V truhle namiesto kostry našiel dokonale zachované telo. Kostolník nikomu nič nepovedal, ale potajomky vykopal ešte desať ďalších hrobov a zistil, že na telách mŕtvych niet stôp po rozklade. Až vtedy, o všetkom informoval kňaza.

Kňaz chcel o veci pomlčať, ale ja som mal na to iný názor; hovorí Eduardo Cifuntes. "Za každú cenu som chcel pochopiť, čo sa deje na cintoríne. V roku 1970 som informoval vedecké inštitúcie, políciu, koho sa len dalo."

V mestečku sa rozpútalo peklo. Vedci prekopali cintorín a blízke polia. Ukázalo sa, že ľudia, ktorých pochovali za posledných päťdesiat rokov, sú zmumifikovaní. Z tých, ktorí zomreli skôr zostali len kostry.

Obyvatelia San Bernarda začali protestovať. Rodiny mŕtvych sa dožadovali úcty k mŕtvym. Niektorí si vynútili návrat mŕtvych do hrobu, ostatní mŕtvi zostali v kaplnke. Truhly sú presilené, mŕtvych možno vidieť na vlastné oči. Napríklad Susanna Acerová de Pedmza zomrela v roku 1987 na rakovinu vo veku 75 rokov Pochovali ju v bielych šatách, so šatkou na hlave. Vyzerá, akoby spala. Jej telo zhnedlo, ale nepodlieha rozkladu.

Rosa Bohorquezová zomrela na infarkt neskôr, vo veku 8í rokov. Vyzerá dosť zvláštne-ústa má otvorené, akoby kričala. Vedľa nej spočíva Laureano Acosta, ktorý zomrel 75-ročný. Trpel rakovinou pečene. Usmieva sa. Za života sa veľmi pýšil svojimi fúzmi. Naďalej ich má lesklé a upravené. Amalia Filomena zomrela ako 85ročná "zo starostí", ako tvrdí jej rodina. Do ruky jej vtedy vložili červený karafiát, ktorý sa zachoval dodnes.

Ďalší mŕtvi nemajú mena, pochovali ich vedľa cintorína, zrejme pre nedostatok peňazí na pohreb. Jedna z miestnych obyvateliek Maria Perezová hovorí, že spolu s ostatými sa často chodí dívať na truhly a len ťažko môže veriť, že ľudia v nich naozaj odišli. Keď majú miestni nejaký problém, stačí sa v kaplnke pomodliť a okamžite príde pomoc. Ako si možno vysvetliť tento jav? Podnebie v San Bernarde nie je suché, preto ťažko hovoriť o mumifikácii pozostatkov vplyvom atmosférických podmienok.Výskum pôdy takisto neukázal odchýlky od normy. Ani skúmanie vody, ktorú obyvatelia pijú, nevnieslo do záhady svetlo.

Lekár a patológ Marco de Costa, ktorý sa už dvadsai rokov snaií vyriešiť toto tajomstvo, dokonca študoval diétu miestnych ľudí. Zistil, že jedia najmä zeleninu a ovocie, najčastejšie guatila a balu. Možnože obsahujú substancie, ktoré sa po smrti aktivizujú. Ale čo s malými deťmi a novorodencami, ktorí toto ovocie nikdy nejedli? Navyše ľudia celé veky jedia to isté, ale mumifikácia sa začala len pred pár desaťročiami...

Miestni však vedia svoje. Sú presvedčení, že sú vyhraní Bohom a zažívajú jeho milosrdenstvo. Lebo žijú, ako "Pán Boh prikázal". Ťažko pracujú na poli, veľmi si vážia starších, mladí neradi odchádzajú do veľkého sveta, nepriťahuje ich náhlenie ani život v meste.

Počas posledných prázdnin začala fenomén skúmať skupina vedcov z Londýnskej univerzity. Možno že oni nájdu vysvetlenie.

Vydáno: 22. 01. 2009

Přečetlo: 2781 čtenářů

Zdroj: http://tajomstva.org

Autor (vložil): Administrátor

Zpět na články..

Komentáře k článku...

Předmět:

Datum:

Jméno:

¤ TO Garias

23. 01. 2009 19:43

Věra

¤ možno by som vedel...

23. 01. 2009 12:53

garias

Číst komentáře