Články

Cituji z wikipedie: "Skalní podklad východní Antarktidy leží převážně nad hladinou moře, jedná se tedy o souvislý kontinent. Téměř celá je překryta Východoantarktickým ledovcovým štítem (EAIS) o průměrné mocnosti více než 2200 m."
Tzn. led zde neplave ale leží na pevnině. Jinak to, že nejvyšší hora má 4800 metrů přece nic nevypovídá o tloušťce ledu v okolí této hory. Vrcholy hor jsou bez ledu a vystupují z ledovců.

Už som pochopil o či ti ide. Vo filmoch si určite videl odlamujúce sa masy ľadu (napr. z Grónskeho ľadovca) s výškou zopár desiatok metrov. Ale vo vnútrozemí Grónska má hrúbku nejaké 2 km. Fotku grónskeho ani antarktického ľadovca s výškou 2 km nenájdeš nikde, pretože taká neexistuje. Pri pobreží je v lete holá zem, v zime možno niekoľko metrov hrubá vrstva snehu a ľadu. Ale postupne do vnútrozemia sa hrúbka ľadovca zväčšuje. Takže nevidíš koľko ľadu máš pod sebou. Antarktída je naozaj plná pohorí a dolín. A všetko je pod hrubou vrstvou ľadu a snehu, ktorá dosahuje viacej ako 2 km, miestami až 4 km. Je to podobné, ako v zime snehová fujavica naženie sneh do priekopy vedľa cesty, na ceste je 10 cm a v priekope je snehu 1 meter. Ale ak stojíš na snehu nad cestou alebo priekopou, nevieš koľko snehu je pod tebou. Je to podobne ako keď plávaš v mori. Pri brehu máš meter, začneš plávať a nevidíš koľko vody je pod tebou. Keď si na hladine, je úplne jedno, či máš pod sebou hĺbku 5 metrov alebo 5 kilometrov.
Čo sa týka tých uvedených výpočtov, je to len matematika za teoretického predpokladu, že stúpajucou hladinou sa nebude meniť plocha oceánov (vlastne to isté napísal p. Houba). Každým metrom zvýšenej hladiny sa bude zväčšovať aj plocha oceánu. Pri zvýšení hladiny povedzme o 5 m prestanú existovať napr. Seychely, značná časť Holandska, Thajska, Benátky, problémy by mal Londýn, New York,...
Treba si ale uvedomiť, že keď sa začne topiť sneh a ľad, začne odtekať dolu kopcom, čiže do mora.
S pozdravom LuP

Práve som niečo objavil...
http://www.photoseek.com/antarctica.html

Najväčší ľad aký som našiel. Neviem nájsť ani stránky, ani fotky, ktoré by ukazovali kilometrové ľady.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3f/Barne_Glacier_-_Antarctica.jpg

Pre lupa
Inak najvyššia hora v Antarktíde má tuším 4800 metrov - to by tie ľadovce zakrývali aj pohoria :D.
Je možné že namerali 4 kilometre..aj pod hladinu vody.

nuž čo sa týka Arktídy, tam je to jasné - je to iba plávajúcu ľadovec. Ten nemôže hladinu zvýšiť. Čo sa týka Antarktídy, to je normálna pevnina - utvorená z dvoch častí. Sú tam vysoké pohoria (cez 4km) - len bez ľadu myslím výšku. V tejto krajine sa nachádzajú ľadovce, snehové "záveje" a pod. Ja stále nemôžem nájsť ani jednu fotku, kde by sme jasne videli 2 kilometrové vrstvy ľadu.
Ak teda máte nejaké takéto fotografie, rád si ich pozriem.
Čo sa týka vašich výpočtov, sú dosť naivné, pretože tieto oblasti nie sú ako nanuk, ktorý je položený na kuse zemi :D. Antarktída je normálna zem s horami, údoliami, len je pokrytá ľadovcami! Je pravdou že niekde tie ľadovce dosahujú výšku stovky metrov.

Také nesouhlasím s tím, že led z pevninských ledovců se v oceánu prostě "nějak ztratí" Pokusil jsem se taky o nějaké výpočty :-) LuP už mě trochu předběhl a napsal v podstatě vše co jsem chtěl napsat já, takže už jenom tak pro zajímavost uvádím co mi vyšlo: Při roztopení celého ledovce v Grónsku by hladina oceánů stoupla asi o 7 m a pokud by roztál i pevninský ledovec v Antarktidě, tak by to bylo celkem asi o 71 m. Je to trochu zjednodušené (zanedbával jsem, že s rostoucí hladinou oceánu roste i plocha jeho hladiny). A je to prostě jenom teorie. Každopádně tání těchto ledovců rozhodně není zanedbatelný jev.

Sme Slováci a nerozumieme si. V Antarktíde je v ľade viazaných asi 95% vody zo všetkých svetových ľadovcov. Plávajúce ľadovce Severného ľadového oceánu sú hrubé len zopár metrov a jeho množstvo v porovnaní s Antarktickým ľadovcom je to doslova kvapka v mori. Kde som zobral informáciu o hrúbke ľadu? Dokumentárne filmy hovoria o vrtoch, a podľa týchto vrtov poznajú vedci hrúbku ľadovca, ktorý je na niektorých miestach hrubý až 4 km. Stále hovorím len o pevninskom ľadovci v Antarktíde. (Pevninský ľadovec nie je vo vode, ale na pevnine. A takýto ľadovec nepôjdem predsa fotiť.) Nehovorím o plávajúcich kusoch odtrhnutých ľadových krýh, hoci aj s plochou niekoľkých kilometrov štvorcových, ani o žiadnom ľade vo vode.

Teraz trochu matematiky: plocha Antarktídy je 13 mil. km2. Ak použijeme na výpočet hrúbku pevninského ľadovca len 1 km rozpusteného vo vode a vodu z tohto ľadovca vylejeme do svetových oceánov 360 mil. km2 tak stúpne hladina morí o asi 36 metrov.

Matematicky: 1 km (hrúbky, výšky) x 13 000 000 km2 (plocha ľadu) / 360 000 000 km2 (plocha morí) = 0,036 km = 36 m (rozdiel vo výške). A musíš uznať, že tých 36 metrov trocha zmení mapu sveta.
Ale môžeš byť bez obáv, ľad sa tak skoro neroztopí.
S pozdravom LuP

Archimedov zákon pozná každý - skoro každý. Navyše som svoj článok nepísal pre vedca, ale pre ľudí a to aj mladších, ktorí toto čítajú a niektorí majú problémy s podobnými "zákonmi". Hlavnou myšlienkou Archimeda v mojom článku bolo uvedomiť si, že objem potopenej časti ľadu je taký, aký bol objem vody, z ktorého ten ľadovec "vznikol".

Skúsme si predstaviť pohoria s výškou v priemere 2 kilometre. Hovoríme o stovkách, možno tisícoch (na tak veľkom územím) Gerlachovských štítoch. A to ja považujem za prehnanú myšlienku.
Ak plávajú takéto ľadovce a vytŕča povedzme 300 metrov nad hladinou - potom áno, takýto ľadovec má výšku cez 2500 metrov. Pričom väčšina jeho objemu pláva.

:D. Ešte raz upozorňujem, že nech rátame ako chceme, oceány sú tak veľké plochy, že pokryjú celé tieto roztopené ľadovce. Znova zdôrazňujem, že časť ľadu, ktorá je vo vode a sa roztopí uvoľní, veľké množstvo miesta a naopak hladinu oceána zníži.

Ešte by som ocenil aspoň fotky, kde sú odfotené veľké až 1 alebo dokonca 3 kilometrové masy ľadu. Pretože ja som žiadne takéto fotky nenašiel. Našiel som buď malé časti ľadovcov - niekoľko možno sto dvestometrové, ktoré dokonca plávali. Alebo iba pár stovák metrov vysoké na nejakých pevniniach, kde viaceré z týchto väčších tak isto plávali.

Takže mi prosím pošli aspoň takých 20 fotiek. Ďakujem

Vysvetlil si to krásne, logicky a správne s pomocou fyziky. V tomto máš pravdu. Ale ako píše p. Houba, fakt je, že najviacej ľadu sa nachádza na pevnine v Antarktíde a Grónsku, k tomu zanedbateľné množstvá ľadovcov v Himalájach, Tibete,... Ak si zoberieš, že v Grónsku je vrstva ľadu priemerne 2 km na ploche 1,8 milióna km2 (zaľadnená plocha, nie plocha ostrova), v Antarktíde na ploche približne 13 miliónov km2 je priemerná hrúbka ľadu asi 3 km, tak určite to je nejaké množstvo viazanej vody. Ak sa všetok ľad len z týchto dvoch pevnín dostane do oceánov s rozlohou asi 360 miliónov km2, tak to o niečo hladiny svetových oceánov zdvihne. Samozrejme, že to nebude ani o rok, ani o desať. Počítať vieš, tak začni.
Ďalšia vec pri zdvíhaní hladín oceánov: voda zahrievaním zväčšuje svoj objem. To z fyziky vieš. Ak sa zvýši teplota povrchu planéty, zvýši sa aj teplota povrchu oceánov (nie som odborník, aby som povedal do akej hĺbky sa zvýši teplota oceánu) a následne aj objem vody, ktorý sa niekde musí prejaviť, napr. zvýšením hladiny na brehu. (K tomu treba pripočítať tektonické vertikálne pohyby rýchlosťou rádovo centimetre za rok.) Na druhej strane, ak sa zvýši teplota hladiny, zvýši sa množstvo odparenej vody, vznikne viacej oblakov. Oblaky na jednej strane zabránia prístupu slnečného žiarenia (tepla) z kozmu (čo môže viesť k ochladeniu planéty), na strane druhej bránia oblaky úniku tepla z povrchu do kozmu (čo zase vedie k ďalšiemu ohrevu povrchu). A to sú fakty, s ktorými si nevedia rady ani odborníci, nieto my laici, poznajúci len základy fyziky prúdenia plynov a kvapalín.
S pozdravom LuP

Áno to je pravda. Lenže v článku som písal nielen o ľadovcoch nad hladinou. Písal som aj o ľadovcoch pod hladinou, ktoré keď sa roztopia zmenšia práveže svoj objem. No a to je práve objem, ktoré vyplnia oné roztopené ľadovce nad hladinou. Samozrejme ľad pod hladnou je ďaleko väčšieho objemu než toho nad hladinou.
Za zmienku stoja aj štatistické údaje. Slanej vody je na celej planéte 97,5 percenta, ľadovcov 1,7. Takže po roztopení sa ľadovca, z ktorého je väčšina práve vo vode a za predpokladu žeby sa roztopila iba tá nad hladinou, sa hladina oceánov na celej planéte zvýši možno tak o pár decimetrov, čo ja pokladám za nezaujímavé.

Kdyby všechny ledovce plavaly, tak by byla pravda, že hladina oceánu se po jejich roztopení nezvýší. Problém je ale nejspíš právě v tom, že spousta ledu je na pevnině (např. Antarktida). Takže hladina oceánů stoupat rozhodně bude. A taky si myslím, že vědci zabývající se globálním oteplováním archimédův zákon znají, takže jsi určitě nic nového neobjevil ;-)