Vaše příběhy

- Teorie a myšlenky -

Neviem ten pocit popísať
    Neviem prečo, ale milujem, keď som sama v noci cez tmu pod hviezdnou oblohou. Vždy sa zahladím do hviezd a velmi aj na mesiac a akoby ma to hypnotizuje... Cítim sa tak uvolnene a úplne bezstarostne (na žiadnych nočných úchylakou a podobne nemyslím.....:D ...) jednoducho keď odniekadial idem o čase, keď je už tma, tak to čo by niekto pešo prešiel za 5 minút, tak mne trvá 30+ minút.

    Nikto to nevie pochopiť, ale už od malička ma priťahuje strašne tma a noc. Neviem v akej súvyslosti to mám brať, ale že by to bola láska k prírode a noci z minulého života, keď sme malé vidiecke dedinky po 30 luďoch maximalne žili v lesoch alebo čo???! A či je tam hore ''niečo'', čo na mňa čaká...? Radšej mám aj zimu, dážď a studený čerstvý vzduch a niekedy mám pocit, že cítim to čo stromy okolo mňa, akoby sme boli prepojený....

    Napíšte mi prosím vaše názory, že čo by to mohlo byť (to, čo ma na tých menovaných veciach tak priťahuje)...

Ďakujem :)

Vydáno:   24. 11. 2014

Přečetlo:  824 čtenářů
Autor (vložil): Martinasa

TIP: Pro zobrazení všech příběhů autora klikněte na jméno



Komentáře k příběhu...
Předmět:
Datum:
Jméno:
¤ Mám už vysvetlenie
5. 01. 2015 17:20
Martinasa
¤ příroda je to kouzlo
24. 11. 2014 23:56
Peklíčko
¤ ...
24. 11. 2014 19:46
Iv
¤ Ahoj Martino
24. 11. 2014 19:33
Iv
¤ ahoj Martino
24. 11. 2014 19:02
Jelitko
¤ :-)
24. 11. 2014 17:33
missi