Články

- Záhady a tajemno -

Stigmy a stigmatici - I.
    Stigmy sú rany na tele žijúceho človeka vznikajúce spontánne, bez vonkajšej príčiny na rukách, nohách, hlave, chrbte a boku ich nositeľa v miestach, kde bol zranený Ježiš pri umučení. Ich nositeľ sa označuje ako stigmatik. Tento fenomén sa vyskytuje hlavne v prostredí katolíckej cirkvi a je považovaný za zázračný prejav zvláštnej Božej milosti. V histórii katolíckej cirkvi do súčasnosti je známych približne sto stigmatikov.

    Stigmatické rany nevykazujú žiadnu podobnosť s akýmkoľvek normálnym druhom rán na tele. Stigmatické rany sa nehoja, neprejavuje sa na nich zápalový proces, hnisanie či nekróza (odumieranie) tkaniva. Rany ostávajú čisté a vyteká z nich v malých množstvách krv. Nie je možné rany zahojiť akýmkoľvek lekárskym zásahom. Na tele postihnutého zostávajú po mnoho rokov. Tento jav budí u ľudí veľmi zvláštny druh náboženského zanietenia pre osobu, ktorej sa to týka.

    Prvým dokumentovaným nositeľom stigiem bol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Jedným z najznámejších osôb so stigmami minulého storočia bol taliansky kapucínsky kňaz páter Pio, vlastným menom František Forgione. Narodil sa 25. mája 1887. V chlapčenskom veku bol veľmi zbožným a chcel sa stať kňazom. V roku 1902 sa stal kapucínom a prijal meno Pio. Po siedmich rokoch štúdií bol v roku 1910 vysvätený za kňaza. V roku 1916 rehoľní predstavení preložili pátra Pia do kláštora v San Giovanni Rotondo, kde strávil praktický celý zvyšok života. Počas úprimnej modlitby 20. septembra 1918, pri ktorej kľačal pred krížom, sa u Pia objavili stigmy - päť Ježišových rán - na rukách, nohách a pravom boku. Stigmy boli bolestivé a sprevádzali ho do smrti. Zomrel v roku 1968. Život pátra Pia je veľmi dobre zdokumentovaný.

    Otec Pio mal taktiež zvláštny dar - videl človeku do srdca, čo ho trápi. V dokumentárnom filme o Garabandale od 30. minúty je svedectvo človeka, ktorý sa spovedal u otca Pia, potvrdzujúce zmienený dar. V 35. minúte ten istý človek svedčí, že po šestnástich rokoch sa mu vrátil čuch, o ktorý prišiel pri úraze, keď ho otec Pio dotykom ruky uzdravil.

    Stigmy pátra Pia sa stali predmetom fanatického zbožňovania, hoci on sám ich za hodné úcty nepovažoval. Na nohách i na rukách mali stigmy priemer viac než 2 cm a nachádzali sa z oboch strán dlane. Rana v boku je 7 cm dlhá a 5 cm široká. Rany na rukách po celý život skrýval pod rukavicami bez prstov. Niekoľkým ľuďom sa počas bohoslužby podarilo stigmy vyfotografovať. Štyria lekári nezávisle od seba potvrdili, že z lekárskeho hľadiska neexistuje pre tento druh rán žiadne vysvetlenie. V lekárskej správe sa uvádzalo, že na dlaniach a na chrbtoch rúk mal chrasty a na jej okrajoch bolo vždy trochu krvi. Niekedy sa chrasty odlúpli a rany začali veľmi krvácať. Okolo okrajov stigiem bola koža čistá, bez poškodenia alebo zapálenia. Najviac zo všetkých stigiem ho však bolela stigma na hrudi v tvare obráteného kríža, ktorá aj najviac krvácala. Krv vytekajúca z rán sa rozkladá, pričom zapácha. Zvláštnosťou pátra Pia, namiesto zápachu rozkladajúcej sa krvi, bola vôňa, ktorá vychádzala z jeho krvavých rán. Boli to napríklad vône ruží, kadidla, levandule, ľalií, fialiek, borovice. Tento jav potvrdili aj lekári.

    Rímsky chirurg Dr. Festa bol poverený skúmaním rán pátra Pia. Po dôkladnom preskúmaní vydal posudok: „Rany tohoto omilostneného kňaza, pripomínajúce strašné zranenia nášho Spasiteľa, nie je možné vysvetliť prirodzeným spôsobom, lebo odporujú všetkým prirodzeným zákonom. Každá normálna rana sa buď zahojí alebo zapáli. U Otca Pia nedochádza ani k tomu, ani k onomu. Zo stanoviska vedy je teda nemožné vysvetliť, že otvorená rana sa ani nezmenšuje, ani nezväčšuje.“

    Dr. Festa operoval Pia v kláštore bez narkózy na prietrž v oblasti slabín a cystu na krku veľkosti holubieho vajce. Rana spôsobená operáciou sa bez komplikácií zahojila, ale stigmy krvácali ďalej. Rana v boku taktiež silne krvácala. Strata krvi za deň odpovedala obsahu čajovej šálky.

    Osobný lekár pátra Pia doktor Giuseppe Sala sa vyjadril: „Napriek tomu, že stratil krv, neobjavila sa u neho anémia.“

    Páter Pio prichádzal denne do styku s desiatkami ľudí, ktorí mohli jeho rany vzhliadnuť, alebo sa ich dotknúť. Nejaký čas pred smrťou v roku 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená.

    Nie je mi známe, či sa páter Pio podrobil vedeckému skúmaniu kolégiom vedcov v neskorom veku života. Výnimku tvorí niekoľko lekárov, ktorí prišli s ním do kontaktu. Páter Pio sa v dvadsiatych rokoch 20. stor. podieľal na prestavbe kláštora na nemocnicu. Nie je mi však známe obdobie, kedy spomenutí lekári vydali svoje prehlásenia.

    Samozrejme ma zaujíma otázka, čím boli stigmatické rany spôsobené. Najjednoduchšia odpoveď je, že boli spôsobení božou milosťou, aby sa podieľal na utrpení Ježiša. Skeptici považujú stigmy za podvod alebo hľadajú lekárske vysvetlenie. Prirodzeným vysvetlením môžu byť psychosomatické javy, vyvolané pôsobením mysle na telo. (Psychosomatika je náuka o vzájomnom pôsobení duševných a telesných procesov pri vzniku alebo liečení chorôb.) Tomuto vysvetleniu odpovedá skutočnosť, že stigmy sa u pátra Pia objavili počas hlbokej a úprimnej modlitby a fakt, že pri konci života pátrovi Piovi prestali rany krvácať a zahojili sa.

    Iným vysvetlením môže byť určitý spôsob sebapoškodzovania v túžbe človeka byť stredobodom pozornosti. Podľa môjho názoru sebapoškodzovanie v prípade pátra Pia neprichádza do úvahy.

    Koncom roka 2011 prebehla tlačou informácia, že páter Pio bol podvodník. Profesor Sergio Luzzatto, autor knihy „Páter Pio: Zázrak a politika v sekulárnej dobe“ uviedol, že zranenia si Pio spôsoboval sám pomocou kyseliny karbolovej. Dôkazom má byť aj list talianskeho lekárnika, ktorý Piovi kyselinu dodával.

    Anglický lekár Joseph Lister (1827 - 1912) zistil v roku 1865, že ak si chirurg umýva ruky i samotnú operačnú ranu roztokom kyseliny karbolovej (dnes sa používa názov fenol), operačná rana hnisá len veľmi zriedka a používal ju na dezinfekciu. To môže vysvetľovať, prečo Piovi rany nehnisali. Avšak Pio si nemusel kyselinou úmyselne spôsobovať rany, ale mohol kyselinu používať práve na dezinfekciu rán. Takže dodávky chemikálie nemusia dokazovať, že páter Pio bol podvodník.

    Ľahko sa dnes tvrdí, že v prípade pátra Pia išlo o podvod. Keď si spočítame, že Pio mal stigmy plných päťdesiat rokov, v ktorom období lekárnik dodával Piovi chemikálie? Ako sa dostal profesor k listu lekárnika? Nepredpokladám, že lekárnik mu ich osobne poslal. Nechce sa mi veriť vysvetleniu v knihe z niekoľkých dôvodov. Páter Pio nebol prvý ani posledný stigmatik v kresťanskom svete. Jedným z prvých zdokumentovaných stigmatikov v minulosti bol svätý František z Assisi v 13. storočí. Pochybujem, že aj on by si nejakým spôsobom úmyselne poškodzoval telo.

    Po smrti nebolo Piovo telo balzamované. V roku 2008, po štyridsiatich rokoch, bolo exhumované, no napriek tomu leží v rakve v takom stave, akoby zomrel len pred chvíľou. V jeho prípade ide skutočne o nepochopiteľný a nevysvetliteľný jav, kedy neprichádza k rozkladu tela (podobne ako Bernadetta, vizionárka z Lúrd). Má byť zachovanie jeho neporušenej telesnej schránky dôkaz jeho nadprirodzených schopností?


Pokračovanie...

Vydáno:   16. 03. 2012

Přečetlo:  7101 čtenářů
Zdroj:

Autor (vložil): lup



Komentáře k článku...
Předmět:
Datum:
Jméno:
¤ Sylvia
17. 03. 2012 18:45
lup
¤ ....
17. 03. 2012 17:37
Jelitko
¤ Lup
17. 03. 2012 11:55
Sylvia
¤ Do diskusie
17. 03. 2012 7:12
lup
¤ okoloidúci
16. 03. 2012 19:55
garias
¤ nazor
16. 03. 2012 18:42
okolojdouci
¤ Do diskuse
16. 03. 2012 18:09
Zbyněk P.
¤ garias
16. 03. 2012 17:25
iveta
¤ Iveta
16. 03. 2012 16:54
garias
¤ jelitko
16. 03. 2012 15:37
iveta
¤ iveta
16. 03. 2012 15:14
garias
¤ Sylvia
16. 03. 2012 15:05
iveta
¤ Lup
16. 03. 2012 14:56
Sylvia
¤ muj nazor
16. 03. 2012 14:13
Jelitko
¤ Maľba
16. 03. 2012 12:33
garias
¤ ...
16. 03. 2012 12:32
garias
¤ lup
16. 03. 2012 12:06
garias
¤ iveta
16. 03. 2012 12:06
garias
¤ lup
16. 03. 2012 11:46
iveta
¤ do diskusie
16. 03. 2012 11:40
lup
¤ iveta
16. 03. 2012 10:45
garias
¤ no
16. 03. 2012 9:01
iveta